Upratovačka Janice vie, že ľudí naozaj spoznáte až cez ich príbehy. Vďaka nedávno ovdovenej Fione a jej synovi Adamovi, opernému spevákovi Geordiemu a hroznej pani ‚Hejhejhej‘ a jej foxteriérovi Deciovi má Janice unikátnu možnosť nahliadnuť do vnútra komunity, v ktorej sa deň čo deň pohybuje.
Začína sa očarujúci príbeh Zberateľka príbehov.
Keď začne upratovať pre pani B – prešibanú deväťdesiatničku – konečne stretne človeka, ktorý si chce vypočuť aj ju. Ale Janice v tom má jasno – je iba zberateľkou príbehov, ona sama príbeh nemá. Aspoň nie taký, o ktorý sa môže podeliť.
Pani B sa však nenechá zastaviť a vie, že v Janice sa skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. Čo tají? Nemá azda každý človek životný príbeh, o ktorý sa dá podeliť?
„Mnohovrstevný príbeh románu je humorný, múdry, dojímavý, plný krásnych okamihov. Zaujímavé, nezabudnuteľné postavy prinášajú veľmi príjemný čitateľský zážitok,“ pochvaľuje si spisovateľka Hazel Priorová.
Zberateľka príbehov je krásna, emotívna kniha písaná srdcom. Láskavý a šikovne vystavaný príbeh o žene, ktorá si vás získa a strhne svojou autentickosťou, povahou i pohľadom na svet. Janice vás nadchne, rovnako ako ďalšie postavy románu, ktoré Sally Page pekne vykreslila.
Ak máte radi príbehy ľudí…ak ich radi počúvate, táto kniha sa vám bude páčiť. Budete miestami plakať, inokedy sa schuti zasmejete. Budete si vychutnávať jednotlivé kapitoly, vety a slová.
„Zberateľka príbehov je hotový poklad – krásna, emocionálna, vrúcna, s priehrštím postáv, ktoré nebudete chcieť opustiť,“ tvrdí spisovateľka Phaedra Patricková.
Začítajte sa do príbehu o fascinujúcej zberateľke príbehov:
Samozrejme, že v každej knižnici sú duchovia. Všetci predsa vedia, že duchovia radi čítajú.“
Mladý muž schádzajúci po schodoch knižnice sa vážne zhovára so svojou spoločníčkou, asi dvadsaťpäťročnou dievčinou. Janice je ľúto, že nemá čas, aby šla za nimi a zistila o duchoch viac. Znel tak sebaisto, akoby kamarátke hovoril, že tráva je zelená a obloha modrá. Janice fascinuje predstava duchov v knižnici a premýšľa, či dnes na nejakého nenarazí. Často tam zabehne cez obednú prestávku, aby si vymenila požičanú knihu a potajomky zjedla sendvič pri stole ukrytom medzi regálmi.
Dnes tu nie sú žiadni duchovia, iba dve knihovníčky, ktoré musia byť sestry. Vlasy majú rovnakej gaštanovej farby – jahodová blond pretkaná medenými pramienkami. Jedna ich má po plecia, na koncoch jemne stočené, druhá nosí dlhý vrkoč prehodený dopredu. Pripomína malé dievčatko, aj keď musí mať takmer päťdesiat. Podľa Janice jej to pristane a páči sa jej, ako si vplietla do vrkoča farebné vlákna. Vie o knihovníčkach veľmi málo, iba to, že sú naozaj sestry a že sú celkovo štyri…
