Na infarkt myokardu a cievnu mozgovú príhodu zomiera každý rok príliš veľa ľudí. Alarmujúce je aj to, že sa stále znižuje veková hranica ľudí, ktorí trpia na srdcovocievne ochorenia. Za oboma ochoreniami sú porovnateľné rizikové faktory, ktoré nám priniesla súčasná doba prebytku – obezita, stres, vysoký krvný tlak a zvýšená hladina cholesterolu.
Na zlepšenie informovanosti o týchto nástrahách organizuje Slovenská nadácia srdca v dňoch od 12. do 29. septembra v 10 mestách kampaň s názvom Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad. S podtitulom: Starajte sa o seba skôr, ako sa o vás budú musieť starať iní.
Cievna mozgová príhoda aj infarkt myokardu prichádzajú náhle, je však za nimi často dlhoročná ignorácia alebo samoliečba, prípadne nesprávna liečba vysokého krvného tlaku či vysokého cholesterolu a tiež aj „doktor Google“, naša neochota liečiť sa, vynechávanie alebo svojvoľná úprava predpísanej liečby, ignorovanie preventívnych prehliadok a najmä to naše klasické: keď ma nič nebolí nič mi nie je, alebo mne sa to nemôže stať. Žiaľ, často, keď sa stane, je už neskoro.
Najčastejšie mýty o vysokom krvnom tlaku a aká je pravda
“Nič ma nebolí, necítim sa zle, teda nemôžem mať vysoký krvný tlak”.
“S pribúdaním rokov sa mi prirodzene zvyšuje krvný tlak a teda ho nemusím liečiť.“
„Pravda o hypertenzií je taká, že nekontrolovaná môže viesť k poškodeniu srdca, ciev a iných orgánov. Neliečený vysoký krvný tlak poškodzuje cievy mozgu (môže prísť k nedokrveniu alebo krvácaniu), očí (s následným poškodením zraku) a obličiek (s rozvojom ich zlyhávania),“ hovorí MUDr. Stanislava Remišová, kardiologička z Ambulantného oddelenia NÚSCH. Pokiaľ ide o liečbu hypertenzie podľa jej slov sa rozdeľuje na medikamentóznu pomocou liekov a nefarmakologickú. Tá zahŕňa zmenu životného štýlu, teda zvýšenie pohybovej aktivity, zníženie príjmu soli, dostatok spánku a menej stresu. V prípade správneho dodržiavania režimových opatrení sa môže niekedy dosiahnuť úprava krvného tlaku. „V oficiálnych odborných kardiologických odporúčaniach sa žiadne alternatívne metódy liečby neuvádzajú,“ upozorňuje MUDr. Stanislava Remišová.
Najčastejšie mýty o cholesterole a aká je pravda?
„Celkový cholesterol mám dobrý, prečo riešime LDL.“
„Všetky druhy cholesterolu sú škodlivé.“
„Každý deň si dám cesnak, to znižuje cholesterol.“
Aká je pravda? Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza jednak v krvi a zároveň je súčasťou prakticky každej bunky organizmu. Bez cholesterolu nemôže ľudské telo fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D. Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi spôsobuje vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.
„Primárnym cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosahovanie cieľových hodnôt LDL cholesterolu podľa kardiovaskulárneho rizika. Pri vyšetrení lipidogramu sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy, a aspoň jedenkrát v dospelosti hladina Lipoproteínu p (a). Základné parametre lipidového profilu zisťujú všeobecní lekári pri preventívnych prehliadkach. Následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta, s použitím tabuliek SCORE, prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku,“ hovorí MUDr. Jana Kovačková, MPH, kardiologička z Ambulancie preventívnej kardiológie NÚSCH. Hypercholesterolémia (najmä zvýšená hladina LDL- cholesterolu) sa v súčasnosti na základe výsledkov štúdií považuje za najdôležitejší rizikový faktor pre aterosklerotické ochorenia, ako je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Ide o ochorenia, ktoré sú najvýznamnejšou príčinou úmrtí.
Cievny vek môže byť iný ako biologický
Vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol či pomer „dobrého“ k celkovému cholesterolu, abúzus nikotínu, vek a pohlavie sú základné parametre, ktoré určujú vek ciev. Vaskulárny vek vyjadruje skutočný vek cievy v porovnaní s vekom cievy zdravého človeka daného veku. „Vaskulárny vek je termín, ktorý sa používa na opis stavu a zdravia ciev (artérií) organizmu. Skutočný vek ciev môže byť odlišný od biologického veku v závislosti od životného štýlu, stravy, genetiky a pridružených ochorení. Príkladom je vek ciev 45-ročného hypertonika, fajčiara s hypercholesterolémiou, ktorý je rovnaký ako vek ciev zdravého 72-ročného muža.“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH. Vek ciev môžeme ovplyvniť. V prvom rade je nutné prestať fajčiť (ideálne vôbec nezačať) a racionálnou životosprávou sa udržiavať v dobrej kondícií. „Tá spočíva vo vyváženej najmä rastlinnej strave s prevahou zeleniny a ovocia, pravidelnom pohybe, eliminácií stresu a dostatočnom spánku. Ak režimové opatrenia nestačia, na adekvátnu kontrolu hladiny cholesterolu je nevyhnutné užívať lieky (najmä statíny). Zistilo sa, že práve statíny dokážu veľmi priaznivo ovplyvniť stav ciev a dokonca spomaliť aterosklerotický proces, čo súvisí jednak s ich potenciálom redukovať „zlý“ cholesterol, ale tiež s ich protizápalovým efektom. Veľmi dôležitá je tiež kontrola a samotné skoré diagnostikovanie ostatných súvisiacich ochorení ako cukrovka a vysoký krvný tlak. Keďže liečba funguje len v prípade, že pacient dodržiava odporúčania lekára a užíva predpísané lieky, je potrebné, aby pochopil princípy kardiovaskulárneho rizika. Je to nevyhnutný predpoklad pacientovej adherencie a spolupráce.“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC.
Neliečený vysoký krvný tlak zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody
Vysoký krvný tlak je hlavnou príčinou všetkých typov (ischemických aj hemoragických a ich podtypov) cievnych mozgových príhod. Na druhej strane, kontrola krvného tlaku je pravdepodobne najsilnejšou preventívnou zbraňou. „Ľudia s normálnym krvným tlakom majú približne o polovicu nižšie celoživotné riziko mozgovej príhody ako s vysokým krvným tlakom. Keď je krvný tlak vysoký, poškodzuje vnútornú výstelku stien ciev. To vedie k zhrubnutiu malých tepien v celom mozgu a k nahromadeniu aterosklerotického plátu na stenách veľkých tepien, čo vytvára predpoklady pre možnú mozgovú príhodu. Približne tri štvrtiny ľudí s prvou mozgovou príhodou majú krvný tlak vyšší ako 140/90. Človek s krvným tlakom 160/95 mm Hg má približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že dostane mozgovú príhodu, ako človek s normálnym krvným tlakom. Aj keď je zvýšené len jedno z čísel krvného tlaku, riziko mozgovej príhody sa zvyšuje.“ hovorí MUDr. Marek Krivošík, primár a zástupca prednostu II. Neurologickej kliniky LF UK a UNB v Bratislave. K rizikovým faktorom pre vznik cievnej mozgovej príhody patria podľa jeho slov aj vysoký cholesterol a triglyceridy. „Vysoká hladina lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL), „zlého“ cholesterolu, pomáha vytvárať základ pre aterosklerotické pláty, ktoré upchávajú tepny. Nepriaznivé hladiny cholesterolu zvyšujú riziko mozgovej príhody a to aj v prípade, že sa nevyskytujú iné kardiovaskulárne ochorenia,“ dodáva MUDr. Marek Krivošík.
Cievna mozgová príhoda je piatou najčastejšou príčinou úmrtía významnou príčinou invalidity celosvetovo. „Existujú dva základné druhy cievnej mozgovej príhody, ktoré sa ďalej delia na rôzne podtypy. Až 87 percent mozgových príhod tvorí ischemická cievna mozgová príhoda. Vzniká vtedy, keď je cieva zásobujúca mozog zablokovaná krvnou zrazeninou. Podobá sa teda infarktu srdca, ale prebieha v mozgu. Hemoragická cievna mozgová príhoda nastane vtedy, keď príde k úniku krvi (zakrvácaniu) alebo prasknutiu krvnej cievy v mozgu,“ upozorňuje na záver MUDr. Marek Krivošík.
Edukačná kampaň v slovenských mestách
Choroby srdca a ciev patria celosvetovo k najzávažnejším príčinám pracovnej neschopnosti a tvoria tiež najväčší podiel hospitalizácií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 29. september ako Svetový deň srdca. Okrem WHO tento deň podporuje aj Svetová federácia pre zdravé srdce (WHF) i UNESCO. Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce sa s podporou partnerov aj tento rok snažia šíriť osvetu o rizikových faktoroch srdcovocievnych ochorení a propagovať význam prevencie v ich manažmente.
Slovenská nadácia srdca organizuje kampaň s názvom Ochorenia, ktoré nebolia, mávajú ten najbolestivejší dopad. Cieľom je informovať verejnosť o možnostiach prevencie s dôrazom na cievnu mozgovú príhodu a infarkt myokardu a to, čo týmto atakom predchádza. V rámci edukačnej kampane navštívia 10 slovenských miest a na hlavných námestiach budú okrem edukácie záujemcom merať základné parametre kardiovaskulárneho zdravia – krvný tlak, cholesterol a obvod pása.
Plán navštívených miest
12. 9. Bratislava – Sky bar
13. 9. Šaľa – Námestie (pešia zóna)
14. 9. Levice – Hlavné námestie (pred Domom kultúry)
15. 9. Nové Zámky – Hlavné námestie
18. 9. Partizánske – Námestie SNP
19. 9. Dubnica nad Váhom – Hlavné námestie
20. 9. Nové mesto nad Váhom – Hlavné námestie
25. 9. Košice – Námestie Maratóncov mieru
27. 9. Komárno – Námestie Generála Klapku
28. 9. Rimavská Sobota – Hlavné námestie (pešia zóna)
29. 9. Rožňava – Hlavné námestie (pešia zóna)
Text: Andrea Hinková
Foto: Accelerate a unsplash.com
