Žijeme v dobe, ktorá sa vyznačuje najdynamickejším vývojom moderných technológií a technologických riešení v histórii ľudstva, a tiež ich ľahkou dostupnosťou širokej verejnosti. Možnosti využívania takzvaných smart zariadení a prístupu k rýchlemu internetu nám v mnohých ohľadoch zjednodušujú a spríjemňujú život, avšak prinášajú so sebou aj viaceré negatíva. Jedným z nich je aj novodobý fenomén ohovárania na internete, ktorý je stále častejším javom. Keďže vieme, že mnohých našich čitateľov zaujímajú možnosti obrany proti takémuto spôsobu ohovárania, pýtali sme sa na ne právnika, JUDr. Adama Nociara, MPH.
Je ohováranie na internete naozaj právnym problémom, alebo ide iba o nepríjemné konanie bez reálnych následkov?
Pri diskusii na túto tému je, v úvode, potrebné upozorniť na niektoré podstatné okolnosti, ktorých poznanie dokresľuje významné podmienky, na základe ktorých dochádza k takýmto situáciám. Podľa údajov Štatistického úradu Európskych spoločenstiev došlo k prekročeniu zásadnej hranice v oblasti využívania internetovej siete v roku 2007, kedy podiel prístupu na internet dosiahol 55 percent spomedzi všetkých domácností v Európskej únii. V roku 2013 sa viac ako 62 percent obyvateľov Európskej únie pripojilo na internet každý deň a ďalších 10 percent použilo internet najmenej raz za týždeň. V súčastnosti internetovú sieť využíva denne približne 80 percent jednotlivcov v Európskej únii, čo z nej vytvára obrovský problematicky regulovaný priestor na komunikáciu a sebarealizáciu každého z nich. Používatelia internetu sa vzájomne odlišujú napr. vekom, vzdelaním, alebo mentalitou, čo samo o sebe vytvára predpoklady pre vznik najrôznejších sporových situácií na tejto platforme. Mnohé osoby, ktoré si na internete takpovediac ventilujú svoje subjektívne pocity, alebo nevhodným spôsobom reagujú na vlastné životné situácie vo vzťahu k iným osobám, si neuvedomujú, že takéto konanie je jednak digitálne zaznamenané, a teda zistiteľné, a zároveň môže mať, za určitých okolností, reálne právne následky.
Aké prípady ohovárania na internete sú dnes najčastejšie?
Pravdepodobne neexistujú žiadne oficiálne a aktuálne štatistické údaje, ktoré by zodpovedali túto otázku, avšak je možné skonštatovať, že takzvané ohováranie na internete zahŕňa širokú škálu konkrétnych prípadov, ktorých právna kvalifikácia závisí najmä od preukázateľnosti a miery zásahu do chránených práv poškodenej osoby, resp. od vyčísliteľnosti prípadnej majetkovej alebo nemajetkovej ujmy, ktorá poškodenej osobe v dôsledku ohovárania vznikla. Ohováranie na sieti môže mať rôzne formy, počnúc bežným ohováraním či osočovaním s minimálnymi dôsledkami pre poškodenú osobu, až po závažné spôsoby, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu ohovárania v zmysle §373 trestného zákona.
Akým spôsobom môže človek bez právnického vzdelania efektívne posúdiť, či sa stal obeťou ohovárania na internete?
Vašim čitateľom v prvom rade odporúčam, aby v prípadoch, kedy sa domnievajú, že boli poškodení v dôsledku ohovárania, zachovali takpovediac chladnú hlavu. Zo skúsenosti viem, že vo väčšine prípadov býva prirodzenou reakciou zo strany poškodenej osoby emočne ovplyvnené rozhodnutie okamžite aktívne konfrontovať osobu, ktorá sa ohovárania dopustila. Tento spôsob obvykle neprinesie želaný výsledok, ale celý problém ešte viac skomplikuje. Za vhodnejšie riešenie považujem to, aby si poškodená osoba problematický text opakovane prečítala, a následne sa s primeraným časovým odstupom zamyslela nad tým, či z pohľadu nezávislého pozorovateľa nejde v skutočnosti iba o akúsi prípustnú kritiku zo strany pisateľa. Kritika, ktorá nepredstavuje evidentný zásah do zákonom chránených práv, a ktorá neobsahuje zjavné fabulácie a nepravdivé údaje, nie je postihnuteľná. Takisto je dôležité povedať, že ani použitie urážlivých, alebo expresívnych výrazov, nemusí byť nevyhnutne dôvodom na sankciu, o čom svedčia niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, súvisiace s vymedzením slobody prejavu v našich podmienkach.
Na koho sa môže obrátiť osoba, ktorá sa stala terčom skutočného ohovárania na internete?
Možnosti právnej obrany proti ohováraniu na internete sú obdobné ako možnosti právnej obrany proti ohováraniu v rámci štandardných medziľudských vzťahov. V každom prípade je potrebné pamätať na zásadné pravidlo, že mechanizmy trestného práva je vhodné aplikovať až vtedy, ak riešenia prostredníctvom iných odvetví práva nie sú využiteľné, alebo ich využitie nemalo účinok. Poškodeným v menej závažných prípadoch, teda, v akomsi pomyselnom prvom kole riešenia, odporúčam písomne kontaktovať osobu, ktorá na internete ohovárala, a slušným aj nesporovým spôsobom ju požiadať o odstránenie závadového stavu, prípadne aj o upustenie od neoprávnených zásahov do práv poškodeného. V prípade, ak takýto zmierlivý spôsob nemá požadovaný efekt, je vhodné kontaktovať príslušný správny orgán, a teda odbor všeobecnej vnútornej správy na okresnom úrade alebo príslušné pracovisko polície vo veci návrhu na prejednanie priestupku. Kompetentný orgán posúdi, či zavinené konanie možno riešiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a teda či došlo k ublíženiu na cti v dôsledku urážky, alebo tzv. vydania na posmech. Zákon o priestupkoch stanovuje v odôvodnených prípadoch uloženie finačnej pokuty. Samozrejme, v prípadoch, kedy ohováranie vážnym spôsobom narušilo občianske spolužitie, alebo vážnym spôsobom poškodilo česť, dobrú povesť, či vážnosť poškodenej osoby, je vhodné riešiť situáciu s kvalifikovaným advokátom, ktorý vyhodnotí odôvodnenosť podania trestného oznámenia vo veci podozrenia z trestného činu ohovárania.
Kedy je ohováranie na internete trestným činom?
V zmysle trestného zákona sa trestného činu ohovárania dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Upozorňujem však na to, že pravdivosť spomenutého údaju, ktorý podmieňuje trestnú zodpovednosť, musí byť nespochybniteľne overiteľná a vzniknutá ujma musí byť objektívne preukázateľná, resp. kvantifikovateľná. Proces predchádzajúci prípadnému vzneseniu obvinenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní nie je pre žiadny z dotknutých subjektov ničím príjemným, a teda odporúčam každé podanie trestného oznámenia dôkladne vopred zvážiť a konzultovať, v rámci možností, s odborníkom. Zákon umožňuje súdu uložiť odsúdenému páchateľovi trest odňatia slobody, a to v dĺžke trvania, ktorá priamo závisí od rozsahu spôsobenej škody, motívu a od konkrétneho spôsobu konania. V najzávažnejších prípadoch je prípustný trest odňatia slobody v trvaní až osem rokov.
Existujú aj iné spôsoby efektívnej obrany proti ohováraniu?
Významným právnym predpisom v tejto oblasti je občiansky zákonník, ktorý upravuje možnosť podania občiansko právnej žaloby za účelom ochrany osobnosti, občianskej cti, mena, či prejavov osobnej povahy. V prípade naplnenia obligatórnych podmienok sa tiež poškodená fyzická osoba môže, v rámci civilného sporu, domáhať náhrady majetkovej, či nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ide obvykle o beh na dlhú trať, ktorý má väčšinou zmysel iba pri angažovaní kvalifikovaného odborníka.
Ako sa možno vyhnúť podobným problémom pri online aktivitách?
Táto otázka je dnes veľmi aktuálna. Keďže sám často využívam internet na pracovné, ale aj súkromné účely, nezriedka sa ocitnem v situácii, kedy zvažujem, či je vhodné a účelné reagovať na niektoré vyjadrenia, alebo články na sieti. Stotožňujem sa s vymedzením slobody, ktoré definoval J. J. Rousseau: Moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Zároveň som presvedčený o tom, že sa táto filozofia vzťahuje aj na slobodu slova a slobodu prejavu. Pri vyjadrovaní svojich myšlienok na internete je dôležité konať rovnako slušne, ohľaduplne a obozretne, ako pri každodennom medziľudskom osobnom styku. Z právneho hľadiska túto oblasť rámcovo neopomína ani Ústava Slovenskej republiky, ktorá v článku 19 garantuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Ako Slovák som hrdý na to, že tieto významné otázky upravuje náš základný zákon, čo nám ako národu dáva nadštandardnú východiskovú možnosť, aby sme v akomkoľvek prostredí boli voči sebe vzájomne tolerantní a ľudskí.
foto: archív A.N.
