Pootvorené dvere do ateliéru architekta, dizajnéra a umeleca Milana Hegera v Seattle v USA

0
1239

“Pri umení a dizajne som ostal navždy, lebo láska k umeniu ma nikdy nesklamala. Dnes už viem, že je to účelom môjho života.” Milan Heger

Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, ale určite jedena zo základných spoločenských hodnôt. Nahliadnime do vašej úspešnej knihy The Art of Freedom, v ktorej reprezentujete slobodu.

Sloboda ako pojem je abstraktná. Ale ako kvalitatívny factor žitia okamžite nadobudne až veľmi blízky pragmaticky zmysel. Totiž, kazdý človek má svoje pocity o úrovni svojej individualnej slobody. Je to vždy subjektívny pocit. Kedysi som vymýšľal teóriu kategórií slobody spolu s kamarátom Róbertom Siegelom.

Vytvorili sme takzvaný “slobodometer” (ako tachometer), v ktorom sme rozoznali dvanásť typov slobody: napriklad- slobodu rozhodovania sa, finančnú slobodu, slobodu voliť svojich politických kandidátov, citovú slobodu, teda milovať koho chceme, atď. Dnes by som pridal aj slobodu chrániť si svoje zdravie, ktoré ovplyvňuje životné prostredie, pandemické choroby ako v súčastnosti COVID-19. 

V mojej knihe opisujem aj slobodu tvorby, autocenzúru, schopnosť vyjadriť pravdu.

Ocitli sme sa v dobe, ktorá nás posunula v čase koronakrizy (COVID-19) do uzatvoreného domáceho prostredia. Ako sa pozeráte na to, že určita kategória slobody sa viac-menej stala paralyzovaná?

Pocit slobody som opísal ako subjektívny. Čo sa teraz deje v priestore vnútenej izolácie a domáceho prostredia, z ktorého niet úniku je ukazovateľ pravdy. V krízových situáciach vychádza na povrch pravda. Presne to, čo v sebe utláčame a zatajujeme, sa začne vynárať a môže spôsobiť krízu vo vzťahoch, v rodine a v samých sebe. Čo sa dalo popierať v normálnej situácii, nás udrie do čela ako kladivo.

Pootvorme dvere do vášho atelieru. Na čom všetkom pracujete?

Čo robím v atelieri? Vždy ma inšpiruje prázdnota. Prázdny priestor, čisté plátno, priepasť ničoho, prázdnota, do ktorej sa da tvoriť s neobmedzenou vášňou. Čím viac stojím pred ničím, tým viac mi do hlavy prichádza viac tvorivosti. Prázdno inšpiruje všetko. 

Fascinuje ma vytvárať nové a nové možnosti. Povedzme že maľujem, a pritom ma napadnú tvary, objekty a z toho šperky. Tak naskicujem šperky. Potom si predstavím tu modernú ženu, ktorá k tým šperkom potrebuje hodvábnu šatku. Tak namaľujem návrh šatky. Ako taký vlak, idem z vagóna do vagónu.

Zamerajme sa na vašu dizajnerku prácu. Komu je váš dizajn určený?

Normálny deň zahrňuje tvorbu architektury a interierov. Tu to volajú “chlieb s maslom”, čize ten základny finančný príjem. Každý musí jesť.(smiech)

Milujem najma to, keď mi klient dá “slobodu” a navrhujem čo chcem a ako chcem.

Moji klienti chcú domy, interiery, ale aj reštaurácie, módne obchody a niekedy zdravotnícke kliniky, ako zubné ambulancie. Na rozdiel od toho čo sme poznali ako návštevu u zubára (čo bol horor- poznámka), dnes chcu privátni zubári krásne priestory plné prekvapenia a umenia.

Šperky sú znakom elegancie a prestíže. Aké je výtvarné riešenie vášho umeleckého diela?

Šperky sú pre mňa ako miniatúrne sochy. Majú svojú úlohu: doplniť krásu ľudského tela, prezentácie štýlu a taktiež sú tou iskrou z ktorej môže byť oheň vášne. Základam sú na spirituálnej geometrii a symboloch. Skúmam najstaršie symboly, staré aj 25 000 rokov. Prečo existovali a čo znamenali.

Potom sa s tym hrám, a pri tvorbe ma vedie akási meditácia, kde neexistuje čas.

Ako dlho trvá samotný proces tvorby od myšlienky až po samotné umelecké dielo?

Ak sa dohodneme, že myšlienka sama je materiálna, tak už sama myšlienka je to hotové dielo. Ako náhle niečo vyjadríme slovami, alebo ceruzkou na papieri, tak to zrazu existuje. Veď aj najstaršie spirituálne texty hovoria, že na počiatku bolo slovo. Trvá mi to niekoľko hodín skicovania, a šperk je na svete. Potom ho treba vyrobiť.

Inšpirácia je revolučným, kontrakultúrnym a duchovným fenoménom. Ako vnímate vaše okamihy inšpirácie?

Inšpirácia navštevuje každého inak. Kdesi som čítal, že inšpirácia poletuje v atmosfére okolo nás, a ak sme ochotní, tak na nás sadne. Akoby existovala povestná “knižnica” všetkých myšlienok ktoré boli, sú a budú. Taká knižnica aj naozaj existuje, ale dostaneme sa k nej iba keď sme pripravení. Meditácia k dalším dimenziam. “Akashic records” sa to volá. Ale tu sme vo veľmi vážnom teritóriu ľudských schopnosti. O tom možno inokedy.

Jedinečnosť, originalita aj takto možno charakterizovať umeleckú hodnotu dizajnerskej práce. Ktorý prvok výtvarneho riešenia možno nájsť vo vaších dizajnérskych prácach?

Pre mňa je tvorba umenia, dizajn aj funkčné inžinierstvo jeden zmixovaný šalát. Je to všetko vyberané z rovnakého vreca, a dokonca aj tvorba má rovnaké základné počiatky. Mojím študentom hovorím, aby si vytvorili akési “spúšťače” tvorivé zápalné šnúry, keď potrebujú, tak ich zapália. Takýmito iniciátormi môže byť hudba, jedlo ale aj pre niekoho droga, obľúbena whisky alebo iná krása. 

Už som hovoril o mojej vášni pre spirituálnu geometriu, a mojích výletoch do minulosti.

Ako by ste definovali teda vašu tvorivost? Máte nejaké rituály, ktoré vás posunú do maximálnej tvorivosti?

Tak toto je tá dôležitá otázka, ktorá hraniči s osobným tajomstvom. Moje tvorivé dni začínajú hudbou. Počúvam Debussiho, Chopina, ale aj jazz a folklór. Niekedy mi trvá naštartovať tvorivé myslenie, ale keď to začne fungovať, tak sa to tažko dá zastaviť. Pomáha mi rituál zapálenia ohňa v krbe, a potom intenzivne pozerám do plameňov. Vtedy vypnem hudbu, a meditujem pri tých plameňoch.

Oheň je plazma, stav materie ktorá inak neexistuje, a má nesmiernú energiu.

Pri tomto sa dostanem to akéhosi tranzu, kedy veľmi ľahko vidím moje ešte neexistujúce umenie ako už dokončené. Niekedy navštívim aj svoju budúcu výstavu. “Remote viewing” (diaľkové prezeranie) to volajú. No a keď to už všetko pozriem, tak začnem naozaj pracovať.

Možno dizajn charakterizovať aj ako remeslo?

Pomenujme to akokoľvek. Je to vášeň, ktorá nás ženie dopredu. Nikdy nemám pocit že “pracujem”. Asi len pocit, že “žijem”. Nábytok tiež vnímam ako umelecký prejav, aj keď dávam dôraz na ergonómiu a statiku kvôli bezpečnosti. Keď niečo robíme často a dlho, naučíme sa byť majstrovsky zručni. Platí to aj v remeselnej práci a aj v kuchyni, kde šéfkuchár je tiež umelcom. Vezmite si dvoch majstrov, obaja sú dobrí v tom istom, ale jeden z nich má “zlaté” ruky. Všetko čo urobí je krásne až takmer perfektné. Prečo to tak je, neviem.

Čo je dôležité pre vás ako dizajnera?

Najdôležitejšie je nedať sa odstrašiť a odhovoriť od toho čo chceme robiť. Vášeň neoklame. Musíme spoznať samých seba, kto sme a kto nie sme.

Dobrý dizajn musí byt sexy. Zapadnúť do sveta naších tajných snov. Veď všetci máme tajné sny, no nie?

text: Elena Fedorková

foto: hegerarchitects.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu