Aktuálne máme na celom Slovensku iba 181 ambulantných pneumológov, ktorí z roka na rok ubúdajú, ďalší sú v dôchodkovom veku. Budúci lekári o odbor pneumológia a ftizeológia nemajú záujem najmä pre nízko nastavené platby za výkony zo strany zdravotných poisťovní. Slovenskí pneumológovia volajú po zrovnoprávnení platieb s ostatnými špecializovanými odbormi, po inovácii a zatraktívnení odboru v rámci štúdia a žiadajú tiež dialóg s rezortom zdravotníctva aj so zdravotnými poisťovňami. Robia tak najmä pre enormný tlak na ambulancie v čase pandémie, keď okrem typických respiračných ochorení ako CHOCHP či astma, liečia aj veľkú časť pacientov po prekonaní COVID-u.
Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský sa zúčastnil diskusie Vizionári, ktorá sa konala pri príležitosti Svetového dňa chronickej obštrukčnej choroby pľúc (17. november) a prisľúbil pneumológom požadované rokovanie na riešenie nelichotivej situácie v pneumológii na Slovensku.
Výskyt respiračných ochorení z roka na rok stúpa. Deje sa tak vplyvom klimatickej krízy, vystavenia obyvateľstva inhalácii chemických látok či zvyšujúcemu sa podielu silných fajčiarov. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú medzi desiatimi najčastejšími príčinami úmrtí svetovej populácie až štyri ochorenia dýchacej sústavy – chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), karcinóm pľúc, tuberkulóza, zápal pľúc. WHO upozorňuje, že do roku 2030 bude CHOCHP treťou najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete. Situáciu ešte výrazne zhoršuje COVID-19.
Nápor na ambulancie a nedostatok pneumológov
Pneumológovia sú dlhodobo preťažení, nakoľko v ambulanciách majú v starostlivosti pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, astmou, tuberkulózou, fibrózou pľúc a inými závažnými respiračnými ochoreniami, ktoré si vyžadujú pravidelnú návštevu lekára špecialistu a dôslednú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu pacienta. Nápor na pneumologické ambulancie a oddelenia sa príchodom COVID-u výrazne znásobil a pribúdajú aj pacienti po prekonaní COVID-u. Navyše, vplyvom pandémie je manažment veľkej časti pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami ohrozený, keďže lekári sa musia venovať akútnym stavom. Oddialila sa aj diagnostika viacerých, aj onkologických pľúcnych ochorení. Slovensku však reálne hrozí, že respiračné ochorenia o pár rokov nebude mať kto liečiť.
Ambulantná sféra pneumológov už niekoľko rokov bojuje s výrazným personálnym nedostatkom nielen nových lekárov. „Okrem lekárov pneumológov nám chýbajú aj zdravotné sestry. Tie musia v ambulanciách zvládnuť aj špecializované úkony, spirometriu, edukáciu pacientov, pretože na toto lekárom kapacita nezostáva,“ uvádza doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti a primár oddelenia pneumológie a ftizeológie, NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy.
V porovnaní s európskymi krajinami, na Slovensku nefunguje ani skríning karcinómu pľúc, teda ochorenia, ktoré je najčastejšou príčinou smrti u mužov. „Existuje pracovná skupina, ktorá sa tejto problematike venuje na teoretickej úrovni, aby sme však ku skríningu vedeli pristúpiť, potrebujeme veľmi silnú ambulantnú sféru a tiež lekárov, ktorí budú mať kapacity na riešenie a následnú liečbu tohto ochorenia. Je to však najmä ekonomický problém, úhrady za diagnostické vyšetrenia a ďalšie ambulantné výkony sú vysoko podfinancované,“ hovorí MUDr. Štefan Laššán z Kliniky pneumológie a ftizeológie I. SZU a UNB a vedecký sekretár výboru Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti (SPFS).
Volanie o pomoc a zlepšenie situácie v pneumológii
Aktuálne máme na Slovensku iba 181 ambulantných pneumológov, ktorí však z roka na rok ubúdajú, ďalší sú v dôchodkovom veku a budúci lekári o odbor pneumológia a ftizeológia nemajú záujem. Ambulantní lekári z odboru volajú po zlepšení odmeňovania v rámci systému platieb zdravotných poisťovní. „Nechceme nič špeciálne, len to o čo bojujeme už pätnásť rokov, o zrovnoprávnenie platieb v porovnaní s ostatnými odbormi. Platby za niektoré pneumologické vyšetrenia, napríklad bronchoskopiu, nedokážu v súčasnosti pokryť ani náklady na výkon samotného vyšetrenia. Sme na definitívnom konci financovania, čo sa špecializovaných odborov týka,“ vysvetľuje doc. MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológia a ftizeológia.
Vplyvom pandémie, vďaka ktorej pribúdajú pneumológom noví pacienti aj s dlhým COVID-om sa predlžujú aj čakacie doby pacientov na vyšetrenie a kontroly mnohých liečených pacientov s chronickými ochoreniami sa realizujú iba cez telefón. Pacienti v súčasnosti na odborné pneumologické vyšetrenie čakajú dva až štyri mesiace vo väčšine ambulancií na Slovensku.
Na ambulantných lekárov je aktuálne vyvíjaný enormný tlak a to nielen z dôvodu personálnych nedostatkov, nízkych platieb, ale aj zo strany samotných pacientov. „V druhej vlne až 40 % pneumológov prekonalo COVID a viac ako 65 % malo post-covidové príznaky. Napriek tomu sa vrátili do prvej línie, no namiesto tolerancie a dodržiavania pandemických opatrení sa takmer denne stretávajú s nevraživosťou a s pacientskou agresivitou,“ líči realitu MUDr. Mária Drugdová, pneumologička, podpredsedníčka výboru SPFS.
Pripravil Grape PR
foto: pixabay.com
