S jarnými dňami prichádzajú aj viaceré výzvy pre náš zdravotný stav. Práve jarné alergie patria do užšieho zoznamu najrozšírenejších alergických ochorení, aké sa u nás vyskytujú. Jar je typická prebúdzaním života rastlín, produkciou peľu. Slniečko nás zohrieva, pomaličky sa začneme pripravovať na postupné odhaľovanie našich kriviek. Ak však máme plný nos, z ktorého stále niečo kvapká, na radosti nám to rozhodne nepridá. Venujeme sa športu, diétam, chceme byť atraktívni, mlado vyzerajúci, štíhli…, ale hlavne zdraví a bez rôznych alergií.
Kto môže dostať alergiu?
Alergie sú viacpočetné, niektoré poznáme, iné však nie sú celkom jasné. Vedci sa zhodujú v tom, že alergia je geneticky podmienená – znamená to, že každý alergik má vrodenú náchylnosť k vývoju alergie. Ochorenie sa však väčšinou prejaví až pod vplyvom vonkajšieho prostredia. U niektorých ľudí s geneticky danou náchylnosťou k alergiám sa však alergia vôbec nemusí prejaviť počas celého života. S prvými príznakmi alergie sa môžeme stretnúť v akomkoľvek veku. Nepríjemné však je, že už raz vzniknutá alergia je trvalým ochorením. Na vzniku alergie sa do veľkej miery podieľa genetika, hovoríme o tzv. atopii – dedične podmienený sklon k tomu, aby sa človek stal alergikom. Aj zdraví rodičia môžu mať alergické dieťa.
Čo to vlastne alergia je?
Alergia je obranná nadmerná reakcia imunitného systému nášho organizmu na látky z vonkajšieho prostredia, kedy dochádza k tvorbe protilátok, ktorých úlohou je tieto látky zneškodniť. Tieto cudzie látky, spúšťače alergickej reakcie, nazývame alergény. Alergény sa do organizmu dostávajú dýchacími cestami, kožou, sliznicami, tráviacim traktom alebo liekmi. Pre zdravého človeka sú neškodné, ale ak s nimi príde do styku „citlivá“ osoba, organizmus reaguje vyplavením zvýšeného množstva histamínu, ktorý je zodpovedný za prejavy alergie. Medzi najčastejšie alergie patria: peľové, alergie na potraviny, na prach a plesne, na srsť zvierat a roztoče, na bodnutie hmyzom, na lieky.
Jarná nekonečná otrava
Ten, kto sa už stretol s alergiou iste potvrdí, že to nie je nič príjemné. O alergiách a ich príznakoch by sme mohli písať hodiny, preto sme sa teraz zamerali predovšetkým na jarnú, peľovú. Medzi najčastejšie alergény patria látky vo vzduchu – respiračné alergény. Ťažko sa s nimi bojuje, pretože sa im nedá prakticky vyhnúť.
Prichádzajúca jar je pre mnohých ľudí začiatkom trápenia, ktoré u niekoho trvá až do neskorej jesene. Často ide o bežné vdýchnutie alergénu, ktoré sa môže prejaviť pocitom plného nosa, smrkaním či kýchaním. Alergie respiračného systému sa prejavujú kašľom, tlakom na hrudníku či pískaním pri dýchaní. Príznaky sa u každého postihnutého líšia. Niekto sa môže trápiť so silnou vodnatou nádchou, iný s pálením očí a tlakom v dutinách. Niekedy môže alergia vyzerať len ako typická nádcha alebo chrípka. Prejavy sú však, na rozdiel od klasických respiračných ochorení, dlhodobé. Keď raz alergia u človeka prepukne, opakuje sa každoročne. Tak, ako sa mení príroda, menia sa aj prevažujúce alergény. Medzi komplikácie peľovej alergie patrí aj alergická astma.
Potravinová alergia
Potravinovú alergiu a potravinovú intoleranciu si laici často zamieňajú. Ide však o dva rozdielne zdravotné problémy. Potravinová alergia je reakcia imunitného systému na niektorú zo zložiek potravy, najčastejšie bielkovinovú. Na rozdiel od potravinovej intolerancie, môže byť nebezpečná, dokonca život ohrozujúca. Potravinová intolerancia nás neohrozuje na živote, aj keď ho vie poriadne znepríjemniť.
Potravinové alergény tvoria bohatú skupinu látok spôsobujúcich nežiaduce reakcie organizmu pri ich konzumácií. Významným potravinovým alergénom je napríklad vajce, mlieko, pšeničná múka, orechy, sója, ryby či mnohé druhy ovocia, zeleniny. Alergici môžu mať rôzny stupeň citlivosti na potravinové alergény. Niektorí reagujú už na mikrogramové množstvo alergénov v potravinách s hrozbou anafylaktickej reakcie, iní zase tolerujú malé dávky a reagujú až na väčšie množstvo alergénu v potravine. Uvádza sa, že takmer polovica osôb s alergiou na peľ trpí aj potravinovou alergiou. Prejavuje sa pálením a svrbením pier, podnebia a krku počas jedenia. Často ide o jahody, paradajky, papriku, slivky, broskyne a jablká. Ak sa peľová alergia nelieči včas, môže sa rozšíriť na ďalšie potenciálne alergény, ako sú napríklad plesne, prach a roztoče. V každom prípade odporúčame zásobiť sa vitamínmi A, C, ale aj voľne dostupnými liekmi proti alergii.
Odporúčanie: očistením alebo uvarením ovocia, môžete zmierniť nežiaduce účinky alebo sa úplne vyhnúť alergickej reakcii. Nikdy nemixujte alkohol a lieky proti alergii. Na pitný režim však rozhodne nezabúdajte. Tekutiny sú pre telo nesmierne dôležité. Vždy majte so sebou minimálne fľašu s vodou. Neurobíte zle, ani keď si zabezpečíte napríklad nápoj s príchuťou exotického ovocia Prodietix.
Neodkladajte návštevu lekára!
Ak máte podozrenie, že sa vás táto téma bytostne dotýka, neváhajte navštíviť lekára. Určite je to lepšie, ako len čakať niekde zatvorený doma na to, kým jar nezatvorí svoje dvere… Základom diagnostického postupu je alergénový kožný test. Vykonáva sa na predlaktí pacienta s podozrením na určitú formu alergie. Na kožu sú aplikované zriedené rôzne alergény vo forme kvapiek. Pokožka sa v oblasti alergénovej kvapky mierne podráždi. Následne je vyhodnotená individuálna kožná reakcia pre každý jeden alergén zvlášť. Keď máte dôkaz o príčine svojich alergických prejavov, máte možnosť prispôsobiť sa a naučiť sa s pomocou pokynov lekára a liekmi s alergiou čo najlepšie žiť. Pri potravinovej alergii sa môžeme vyhnúť konkrétnemu alergénu, napríklad orechom, jahodám, ale pri peľovej alergii sa dá len cielene vyhýbať práve aktívnym peľom. Napríklad naplánujete si v tom čase pobyt na chladnejšom mieste, kde vás alergény ešte nebudú ohrozovať, alebo naopak na podstatne teplejšom, na ktorom už konkrétne alergény nemajú takú silu. Krátku úľavu alergikovi poskytuje aj pobyt v jaskyni a daždivé počasie.
Počuli ste, že prehnaná sterilita podporuje rozvoj alergií? Veľa rodičov je presvedčených o tom, že ak dieťaťu vytvoria sterilné domáce prostredie, dieťa bude zdravé. Zdá sa však, že platí aj to, čo hovorievali naše staré mamy: Troška zababrania nikomu neublíži.
