Vstúpte do sveta knihomoľov a bavte sa!

0
315
Knihomoli Emily Henryová

Jedno leto. Vzájomní rivali. A dejový zvrat, ktorý nečakali. To sú Knihomoli od Emily Henryovej, ktorá píše skvelé romcomy, čiže romantické komédie. Áno, tento príbeh možno vyzerá napohľad ako romantické klišé, jednoduchý a priamočiari príbeh…ale je výborne napísaný, vtipný, nebudú chýbať trapasy a hrdinka, ktorú si obľúbite.

Život Nory Stephensovej sa točí okolo kníh – prečítala ich všetky – no nevyrovná sa hrdinke ani jednej z nich. Nie je tá odvážna, ani vysnívané pohodové dievča a už vôbec nie zlatíčko. V skutočnosti jedinými ľuďmi, pre ktorých je Nora dôležitou hrdinkou, sú jej klienti, ktorým ako drsná literárna agentka uzatvára obrovské zmluvy, a jej milovaná mladšia sestra Libby. Nikoho iného nemá.

Preto keď ju tehotná sestra poprosí o spoločný výlet do Sunshine Falls v Severnej Karolíne, napriek pracovnej vyťaženosti súhlasí. Netuší ale, že okrem utužovania sesterského vzťahu je ďalším z Libbiných cieľov letného pobytu dať Norin život do poriadku – nájsť jej poriadneho chlapa a docieliť, aby bola konečne hrdinkou svojho vlastného príbehu.

Nora však namiesto piknikov na lúkach alebo stretnutí s príťažlivým vidiečanom či namakaným barmanom neustále naráža na Charlieho Lastru, uznávaného (a protivného) redaktora, s ktorým ju spája nielen vášeň ku knihám, ale aj milovaný New York. A boli by to milé stretnutia, nebyť toho, že sa v minulosti stretli už veľakrát, a nikdy to nebolo milé.

Ak je Nore jasné, že nie je ideálna hrdinka, Charlie vie, že nie je hrdinom pre nikoho. Ale keď sa znova a znova stretávajú – v sérii náhod, ktoré by každý schopný editor z rukopisu vyškrtal – zisťujú, že sú možno hrdinami (sami) pre seba.

Knihomoli je tá správna oddychovka, pri ktorej zrelaxujete, zabavíte sa a budete Nore držať palce. Je to krásny mix romantiky, rodinného príbehu, vtipného doťahovania medzi postavami, k tomu pridajte knihy a vynikajúci štýl autorky. Dostanete knihu, ktorá pohladí každú čitateľskú dušu.

Na obed je už neskoro, takže ľudí je vnútri málo. Vzadu si všimnem Charlieho Lastru oblečeného v čiernom – pripomína kozmopolitného upíra vydavateľskej branže.
Nikdy som ho nestretla osobne, ale v Publishers Weekly som si dvakrát prečítala oznam o jeho povýšení na pozíciu výkonného redaktora vo vydavateľstve Wharton House a jeho fotografi u som si uložila do pamäti: prísne tmavé obočie; svetlohnedé oči; jemná vráska na brade pod plnými perami. Na líci mal jedno z tých tmavých znamienok, ktoré sa u žien považujú za znamienka krásy.
Nemôže mať veľa po tridsiatke – jeho tvár by sa dala považovať až za chlapčenskú, nebyť toho unaveného výrazu a sivých pramienkov v jeho inak čiernych vlasoch.
Navyše sa mračí. Lepšie povedané, ohŕňa pery. Pery má ohrnuté, čelo zamračené. Perami odhŕňa mračná na čele.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu