Za chronickým kašľom sa môže skrývať smrteľné ochorenie

0
164
s kašľom opatrne

Kašeľ je jedným z najčastejších symptómov, ktoré sú príčinou vyšetrenia pacienta lekárom predovšetkým v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ak pretrváva dlhšie ako dva mesiace, môže signalizovať vážnejší problém, a to aj rakovinu pľúc. Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska a Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť pripravili a uvedú do praxe Štandardný diagnostický a terapeutický postup (ŠDTP), podľa ktorého budú manažovaní pacienti s chronickým kašľom a jasne sa zadefinuje cesta takéhoto pacienta z ambulancie všeobecného lekára k pneumológovi. Ide o dôležitý krok s cieľom včas zachytiť pacientov s pľúcnymi ochoreniami.

„Najčastejšou príčinou návštevy ambulancií všeobecných lekárov a ambulantných pneumológov pacientmi je vyšetrenie pre kašeľ, pričom tvorí 10 až 38 % všetkých vyšetrených pacientov. Kašeľ nie je ochorením, ale symptómom s rôznou etiológiou. Účelom nového Štandardného diagnostického a terapeutického postupu je stanoviť postup diagnostiky a liečby súvisiaci s poskytovaním zdravotnej starostlivosti dospelým pacientom s chronickým kašľom. Určuje okrem iných odborných súvislostí aj podmienky, za ktorých je pacient v starostlivosti konkrétneho kompetentného zdravotníckeho pracovníka a podmienky, za ktorých a ako sú vykonávané konziliárne vyšetrenia, čím určuje cestu pacienta zdravotníckym systémom Slovenskej republiky,“ vysvetľuje prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska MUDr. Monika Palušková, PhD., MPH, MBA, LL.M.

Chronický kašeľ netreba podceňovať

Zatiaľ čo akútny kašeľ trvá v priemere tri týždne, chronický môže trvať aj dlhšie ako dva mesiace. Postihuje 5 až 10 % dospelej populácie a výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje kvalitu života pacienta, pričom môže spôsobiť aj závažné zdravotné komplikácie. Chronický kašeľ môže byť spôsobený aj fajčením, prácou v prašnom prostredí alebo prácou s prchavými látkami. Môže byť suchý, s produkciou hlienu, záchvatový, alebo môže v sebe spájať všetky uvedené charakteristiky. „Pacient sa môže pri chronickom kašli sťažovať na pocit „zatekania“ do nosohltanu, chronickú sekréciu z nosa, pocit cudzieho telesa v hrdle alebo „suché hrdlo“, chrapot alebo sipot. Alarmujúcim príznakom je prítomnosť krvi v hlienoch alebo vykašliavanie krvi,“ spresnil pneumológ MUDr. Michal Šenitko, M.D., DAABIP s tým, že kašeľ dlhší ako dva mesiace by sa nemal v žiadnom prípade podceňovať, a to najmä preto, že sa za ním môžu skrývať aj smrteľné ochorenia. „Príčinou chronického kašľa môže byť astma, alergia či chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP). Medzi najzávažnejšie ochorenie, ktoré súvisí s chronickým kašľom je však rakovina pľúc. Na Slovensku patrí toto ochorenie medzi tri najčastejšie onkologické diagnózy s vysokou úmrtnosťou,“ doplnil.

Pri karcinóme pľúc rozhoduje včasný záchyt

Na Slovensku ročne evidujeme viac ako 3 000 nových prípadov karcinómu pľúc a 2 000 úmrtí, pričom na karcinóm pľúc zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a kolorektálny karcinóm spolu. Karcinóm pľúc postihuje v nemalej miere aj ľudí v produktívnom veku.

Situácia v našej krajine je alarmujúca, takmer 70 % pacientov s karcinómom pľúc je diagnostikovaných až v pokročilom štádiu a priemerný čas, kým sa pacient na Slovensku od prvých symptómov dostane k liečbe, je viac ako 160 dní. Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je len 10 %. Pri včasnom záchyte karcinómu sa táto miera zvyšuje na 60 %. „Liečba pokročilých štádií karcinómu pľúc znamená nielen horšiu prognózu pre pacienta, ale je aj finančne náročná. Dôležité je preto sústrediť sa na včasné odhalenie nádoru a zahájenie liečby v čo najkratšom čase,“ spresnila doktorka Palušková.

Riešením ešte pred spustením skríningu rakoviny pľúc je preto presný postup pre lekárov, ako manažovať pacientov s chronickým kašľom. Vďaka spolupráci Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a Pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti vznikol nový Štandardný diagnostický a terapeutický postup, ktorý výrazne skracuje a jasne definuje cestu pacienta s chronickým kašľom od všeobecného lekára k pneumológovi. „Prichádzame s prvým a dôležitým krokom pred zavedením celoplošného pľúcneho skríningu s cieľom zachytiť včas pacientov s vážnejšími ochoreniami pľúc,“ dodala Palušková.

s kašľom opatrne

Čo čaká pacienta v ambulancii všeobecného lekára podľa nového štandardu?

  1. Anamnéza

Lekár v prvom rade zisti anamnézu pacienta. Bude sa pýtať na to, ako dlho kašle, či kašeľ súvisí s telesnou aktivitou, či je to sezónna záležitosť (napríklad kašeľ na jar). Ďalej bude zisťovať o aký typ kašľa ide. Či mu nepredchádzal úraz alebo operačný výkon, či pacient nemá pocit „zatekania hlienov“, „plného nosa“ alebo zmeny/straty čuchu. Lekár sa pacienta opýta či fajčí a ak áno, ako dlho a koľko cigariet denne, či žuje tabak alebo je užívateľom tzv. vapingu. V neposlednom rade sa pacienta spýta na to, kde pracuje, aké sú jeho koníčky a v akých podmienkach žije. Všetky tieto otázky sú dôležité preto, aby lekár zistil, či pacient neprichádza do kontaktu s prachom alebo inými chemickými látkami.

  1. Fyzikálne vyšetrenie

Lekár vyšetrí pacientovi horné a dolné dýchacie cesty, nos, prínosové dutiny, ústnu dutinu, lymfatické uzliny, krk, štítnu žľazu a záhlavie. Zisti aj výšku, váhu, tlak krvi, pulz, teplotu a saturáciu kyslíkom.

  1. Laboratórne vyšetrenie

V rámci odberu krvi dá lekár vyšetriť krvný obraz, glykémiu, kreatín, pečeňové enzýmy, zápalový marker CRP, ale aj sodík a draslík. Vykoná stery z nosa a zašle ich na kultivačné a mikrobiologické vyšetrenie.

  1. Ďalšie vyšetrenia

V prípade, že pacient trpí chronickým kašľom, lekár ho odošle na RTG hrudníka a urobí mu 12-zvodové EKG vyšetrenie.

Na základe uvedených výkonov, všeobecný lekár zhodnotí zdravotný stav pacienta. Ak je to potrebné, stanoví nefarmakologickú alebo farmakologickú terapiu a dohodne termín kontroly. Na základe výsledkov vyšetrení môže lekár odoslať pacienta k pneumológovi.

Čo sa následne deje u pneumológa?

Pneumológ môže na základe správy od všeobecného lekára pristúpiť k ďalším vyšetreniam. Ide najmä o CT alebo MR vyšetrenie a v záujme stanovenia presnej diagnózy môže pacienta odporučiť na tzv. bronchodilatačné testy. V prípade, že nie je možné zistiť príčinu zdravotných ťažkostí, alebo v prípade, že ide o podozrenie na onkologické ochorenie pľúc, pacient musí podstúpiť bronchoskopické vyšetrenie pľúc. Ak si to bude vyžadovať situácia, lekár môže odporučiť aj ďalšie vyšetrenia u otorinolaryngológa, imunológa, gastroenterológa či kardiológa.

Pripravila: Katarína Leschinger
Foto: Grape PR a Shutterstock

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu