V takomto krehkom vesmíre krúži rozprávačka príbehu – učiteľka matematiky s chorými pľúcami. K. miluje Ferdinanda, ktorý viac nevládal žiť, ale aj Samuela, ktorý sa zamotal do nekonečného kriketového zápasu. Neustále uvažuje o jednom aj o druhom mužovi, o svojom zdravotnom stave, matematike a o túžbe po dieťati.
Práve oslávila 33 rokov a hľadá odpoveď na otázku, čo je vlastne láska a či má dosť síl a odvahy na to, aby sa postarala o potomka. Veľká nádej mladej nórskej literatúry Kjersti A. Skomsvold rozpráva v tomto nezvyčajne intenzívnom románe s osviežujúcou a až brutálnou úprimnosťou o vnútornom svete mladej ženy, o živote a smrti.
„Tridsaťtri je surreálna a strhujúca kniha o živote, smrti a láske… Inšpirovaná klasikmi ako Per Olof Enquist či Samuel Beckett, jedna z tých výnimočných kníh, v ktorej pri každom čítaní nájdete niečo nové,“ napísal VG.
Autorka Kjersti
A.Skomsvold je nórska spisovateľka, ktorá vyštudovala matematiku a informatiku,
no potom začal písať. Pozornosť upútala už svojím debutom Čím rýchlejšie
kráčam, tým som menšia.
Nasledoval autobiograficky ladený román Monstermenneske, Človek-príšera, v ktorom
sa venuje svojmu boju s chronickým únavovým syndrómom.
Z ďalších kníh spomeňme Meg, Meg, Meg (pre deti), esej Druhé zmiznutie, v ktorej
sa zamýšľa nad tým, čo znamená písanie, alebo Dnes ja, zajtra ty.
Kjersti je známa najmä pre nezameniteľnú zmes melanchólie, empatie a humoru,
ktorú umne vkladá do svojich príbehov.
Prečítajte si úryvok z novinky Tridsaťtri:
Vonia mydlom. Často zosmutniem, keď spoznám nejakú vôňu, ako keď som bola malá a zabárala som nos do maminých šiat. Vyjdeme do ulíc, ako do ulíc vychádzali ľudia stáročia pred nami, no napriek tomu máme pocit, že sme jedineční. Okolo nás prebehne akýsi pes a ja si všimnem, že Samuel sa v okamihu zmení a zmení sa ešte viac, keď pes vzápätí prejde okolo policajta. Rozprávam Samuelovi, že v tom bielom drese on i ostatní hráči vyzerali, akoby ušli z psychiatrie, a že som chcela byť tým chlapíkom v búdke, ktorý počíta body. To som vraj pokojne mohla, nemusela som si odsadnúť až za strom. Odvetím, že aj odtiaľ to bolo pekné, pretože mi stromy pripomínali jeho a okrem toho som mala výhľad na krvavý západ slnka.
Foto: Premedia, Vis Bildetekst
