Keď u nás postihne človeka infarkt myokard dostane sa do nemocnice, je veľmi malá pravdepodobnosť, že zomrie počas hospitalizácie v kardiocentre. Za posledné roky sa Slovensko výrazne zlepšilo v manažovaní akútnych stavov – úmrtnosť v nemocnici klesla takmer o dve tretiny. V tomto ukazovateli patríme dokonca medzi špičku v Európe. Žiaľ, do roka od prepustenia z nemocnice po infarkte zomrie každý siedmy pacient!
V domácej a ambulantnej liečbe výrazne zaostávame za vyspelými krajinami. Jedným z dôvodom môže byť dostupnosť kardiológa. Často sa stáva, že pacient nedostane termín vyšetrenia ani do pol roka. To je dôvod, prečo MZ SR v spolupráci s SKS a Úniou pre zdravšie srdce prichádzajú s pilotným programom tzv. intenzifikovanej ambulantnej starostlivosti. Pôjde o významnú zmenu v zdravotnej starostlivosti o pacientov po infarkte myokardu. Okrem pravidelných kontrol budú mať zabezpečené špecifické vyšetrenia, ale aj poradenstvo v oblasti výživy a pohybu.
Na Slovensku sa za posledné dve desaťročia podarilo znížiť nemocničnú úmrtnosť po infarkte myokardu na 4,5 percenta. Napriek tomu zlyhávame v pohospitalizačnej starostlivosti, ale aj v edukácii pacientov. Ak sa pacient infarktu nevyhne, lekári ho dokážu v akútnom štádiu efektívne liečiť. Zásadným problémom je však fáza, ktorá nastáva po jeho prepustení z nemocnice. „Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný v rámci ambulantnej starostlivosti z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode,“ hovorí doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC, FHFA, prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave. V praxi sa však pacient v systéme pohospitalizačnej starostlivosti stráca, keďže napríklad na termín k ambulantnému kardiológovi čaká v niektorých regiónoch Slovenska aj pol roka. Kvalitná ambulantná starostlivosť by zabezpečila lepšiu prognózu pacientov a v mnohých prípadoch by bolo možné predísť aj opakovaným srdcovým príhodám.
Cieľ pilotného programu
Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenská kardiologická spoločnosť, s cieľom zlepšiť prechod pacienta z nemocnice do ambulantnej starostlivosti a znížiť úmrtnosť pacientov po akútnej srdcovej príhode, pripravili program tzv. intenzifikovanej ambulantnej starostlivosti. „Ide o projekt, ktorý sa bude pilotne realizovať v rámci troch ústavov srdcovo-cievnych chorôb – NÚSCH, SÚSCCH, VÚSCH. Pacienti budú absolvovať častejšie kontroly a špecializované vyšetrenia, pričom sledovať budeme najmä rizikové faktory ako LDL cholesterol, vysoký tlak, diabetes, ale aj obezitu, jeho životosprávu a zlozvyky, ako je napríklad fajčenie,“ uvádza MUDr. Ivana Šóošová, PhD., FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, Bratislava.
Dôležitou súčasťou pilotného programu je zlepšenie systému práce s dátami, ktoré by mohli pomôcť k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov zdravotnej starostlivosti. „Výsledky vyšetrení a sledované parametre budú zbierané a následne analyzované. Program bude priebežne vyhodnocovaný z pohľadu efektivity a neskôr by mohol byť rozšírený do všetkých kardio centier na Slovensku,“ hovorí doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD., FESC, podpredseda predstavenstva VÚSCH, Košice. Ak bude projekt úspešný, bude možné rozšíriť ho do všetkých regiónov Slovenska a zlepšiť tak prognózu pacientov po infarkte myokardu.
Ministerstvo zdravotníctva SR oceňuje iniciatívu kardiológov, pilotný projekt víta a podporuje. Ako hovorí, štátny tajomník rezortu zdravotníctva Róbert Babeľa, ide o akútny problém nielen z pohľadu medicíny, ale aj ekonomiky: „Zdravotné poisťovne vynakladajú ročne na liečbu infarktu myokardu približne 30 miliónov eur. Významným nepriamym nákladom je práceneschopnosť a invalidita, ktoré nás pri ischemickej chorobe srdce ročne stoja ďalších 18 miliónov eur. Ak nezačneme konať, do roku 2025 nás môžu priame a nepriame náklady spojené s ischemickou chorobou srdca a aj infarktom myokardu, stáť až 171 miliónov ročne.“
Nevyhnutné vzdelávanie pacientov
Súčasťou programu bude aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy, pohybovej aktivity i užívania liekov. Pacienti budú mať k dispozícii koordinátora. Dlhodobým a zásadným problémom v manažmente pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami je práve nedostatočná edukácia pacienta. Úspešnosť systémových zmien však do veľkej miery závisí aj od ochoty pacienta liečiť sa. „Pacient by si mal dávať pozor na vysoký cholesterol, krvný tlak a mal by úplne skončiť s fajčením. Pravidelne na to, spolu s odborníkmi, upozorňujeme aj členov nášho pacientskeho združenia s cieľom budovať u pacientov dôveru v lekárov, ktorí im môžu pomôcť predĺžiť a skvalitniť život aj napriek predchádzajúcej srdcovej príhode,“ hovorí Ing. Peter Kollárik z Únie pre zdravšie srdce.
Pripravil: GrapePR
Foto: Shuterstock, Pexels
