V predvianočnom zhone nás kežmarská Galéria u anjela pozýva na pokojné stíšenie. Pripravila výstavu najnovších diel výtvarníčky Jany Čepa s názvom Kraj iný. Autorka sa dokáže hrať a vnímať svetlo trochu inak ako je bežné. Svetlo je jej nosnou témou aj v krajinách, ktoré si návštevníci môžu pozrieť od 9 decembra 2022 do 8. februára 2023.
Kraj iný je výberom z poslednej tvorby Jany Čepa, rodáčky z Popradu, ktorá žije a pracuje vo Vysokých Tatrách. Príbeh krajiny dôverne známej, prežívanej od detstva maľuje s dôrazom na zachytenie svetla v priestore. „Istým spôsobom nadväzuje na svoj predchádzajúci cyklus, v ktorom skúmala podobu svetla prechádzajúceho cez sklá okien. Zarosené, zahmlené, uplakané s kvapkami vody ponúkajú pevne daný pohľad. Limitovaný, presne definovaný rozhľad na krajinu je vymedzený pre intímne vnímanie diváka a emotívnu stránku videného,“ konštatuje Carmen Kováčová, kurátorka výstavy a spresňuje: „Svetlo ako nosná téma je dlhoročný premyslený autorsky koncept. Možno nečitateľný na prvý pohľad. Stačí sa však zamerať na tému a fragmenty prírody, ktoré nám ponúka a objavíme netušené súvislosti.“
Odraz svetla na bieloskvúcom kmeni brezy. Pohltenie svetla tmavým lesným zátiším. Odraz stromov na hladine plesa. Tatranské štíty s aurou. Kmene stromov pôsobiace ako stĺpy v posvätnom chráme. Krajina utopená v modrej vyzerá chvíľami ako podmorský svet. Vyľudnená má v sebe tichú dojímavosť bez náznaku sentimentu. Vdychujeme ostrý tatranský vzduch, cítime nadmorskú výšku aj opojnú sviežosť lesa.
Odlišný maliarsky rukopis majú formátom malé plátna s čierno – bielymi kvetmi. Pôsobia viac ornamentálne. Vyvolávajú asociáciu osobného herbára. Spomienky na lisovanie rastlín do školských herbárov. Ich zošúverené, vyschnuté, sivé telá mali tak málo spoločné s pestrofarebnými rastlinami, ktoré sme starostlivo vkladali medzi pijavé papiere a zaťažili knihami. Tá váha múdrych kníh z nich vysala zvyšky života, aby sa mumifikované stáli nesmrteľnými.
„V maľbe som zvolila reč symbolov k uchopeniu vlastného vnútra. Krajina, dôverne známe prostredie, ktorým sa nechávam obklopovať, mi poskytla priestor vnímať transcendentno skrz námety, ktoré sa mi akoby samé ponúkajú a absentujú balast a prvky, ktoré sú k životu len málo potrebné. Vznikajúce prírodné motívy, akoby až „presiaknuté citom“, kde matéria vytvára akúsi kulisu k uchopeniu neuchopiteľného, sa stali nosnou témou obrazu. Oko diváka navádzam k samotnej podstate, k videniu neviditeľného. Tak ako sa mení nálada krajiny, mení sa aj charakter maľby. Kedy sa zdanlivo monochrómne námety striedajú s dramaticky zachytenou farebnou škálou. A hmota, ktorá zrazu naberá na sile, ustupuje priezračnosti oblohy. Spoločne so svetlom dodávajú krajine pocit nekonečna. Farba, objavujúc sa čoraz častejšie, nachádza pevné miesto vo vlastnom maliarskom sebavyjadrení a zintenzívňuje pocity prchavého momentu danej chvíle. Ako hudobná skladba, ktorá potrebuje stále komplikovanejšie partitúry, aby došlo k jej naplneniu,“ vyznáva sa samotná autorka a zároveň prezrádza svoju snahu o autentický pohľad na to, čo je jej dôverne známe.
www.galeriauanjela.sk
