Po dvoch rokoch pandémie prichádza Ako sa máte, Slovensko? s novým projektom: ASMS Vision Boards. Projekt vzniká v spolupráci so Slovenskou asociáciou verejného zdravia (SAVEZ) s cieľom iniciovať kontinuálnu diskusiu na top témy, ktoré hýbu Slovenskom. Prvé diskusné panely ASMS Vision Boards sa uskutočnili v máji pri príležitosti Európskeho týždňa verejného zdravia.
Ako sa máte, Slovensko? (ASMS) je etablovaný prieskum, ktorý už dva roky mapuje meniace sa postoje ľudí k dôležitým spoločenským otázkam. Pomocou pravidelných prieskumov verejnej mienky tak pomáha verejnosti, médiám a verejným inštitúciám pochopiť motivácie ľudí k ich správaniu. ASMS vzniklo krátko po prepuknutí pandémie v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumnou agentúrou MNFORCE a komunikačnou agentúrou Seesame. Ako sa máte, Slovensko? sa spojilo so Slovenskou asociáciou verejného zdravia (SAVEZ) s cieľom rozvíjať platformu Fórum prevencie, ktorá od roku 2017 spája kľúčových aktérov a podporuje spoluprácu, vzájomné zdieľanie skúseností a odporúčaní v oblasti podpory zdravia a prevencie. Vznikol tak nový projekt: ASMS Vision Boards.
Diskusné panely ASMS Vision Boards
Ambíciou ASMS Vision Boards je z dlhodobého hľadiska na základe unikátnych dát iniciovať kontinuálnu diskusiu na aktuálne témy, ktoré hýbu Slovenskom. „V súčasnosti vidíme, že aj v oblasti zdravia sa šíri množstvo dezinformácií. Pandémia a neochota ľudí očkovať sa, tiež ukázali dôležitosť strategickej komunikácie. Lepšie pochopenie dát nám môže pomôcť optimálne nastaviť komunikáciu do budúcna.“ približuje cieľ nového projektu Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. „Vo svojej práci sa snažíme prepájať vedecký výskum so spoločenskou relevanciou. Toto prepojenie považujem za dôležitý základ pri hľadaní riešení súčasných výziev,“ dodáva Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV.
Každý z plánovaných diskusných panelov k aktuálnym dátam o témach, ktoré rezonujú v spoločnosti a ich význame do budúcna, bude tvorený odborníkmi, politickými predstaviteľmi, novinármi a zamestnávateľmi. Práve zamestnávatelia zohrávajú v tomto kontexte dôležitú úlohu. Prieskumy spoločnosti Edelman Trust Barometer z posledných dvoch ročníkov ukazujú, že zamestnávatelia patria v čase krízy medzi najdôveryhodnejší zdroj informácií. „Spájanie verejného a súkromného sektora a odbornej verejnosti vnímam ako kľúčové nielen pre lepšie porozumenie meniacich sa trendov a nálad v spoločnosti, ale aj pre tvorbu konkrétnych strategických a komunikačných odporúčaní, ktoré tieto zmeny reflektujú. Chceme preto podporiť spoločnú diskusiu všetkých relevantných aktérov, ktorá je založená na dátach a prináša víziu do budúcnosti“ konštatuje Zuzana Katreniaková zo Slovenskej asociácie verejného zdravia.
Prvé diskusné panely
Európsky týždeň verejného zdravia (tento rok 16. až 20. mája 2022) už niekoľko rokov upriamuje pozornosť spoločnosti na dôležitosť prevencie chorôb, podpory a ochrany zdravia. Pri tejto príležitosti sa uskutočnili nové diskusné panely ASMS Vision Boards, Exkluzívny prieskum sa zameral na tri centrálne témy: očkovanie ako kľúč k prevencii, duševné zdravie a klimatická kríza a zdravie.
Projekt sa konal pod záštitou a spoluprácou so Slovenskou asociáciou verejného zdravia SAVEZ, ktorá je členom Európskej asociácie verejného zdravotníctva (EUPHA): „Zdravie sa v dôsledku pandémie opäť stalo európskou prioritou. Teší ma, že na Slovensku vzniká projekt, ktorý podporí spoločné úsilie smerujúce k zvyšovaniu povedomia o dôležitosti verejného zdravia aj v kontexte aktuálnych udalostí“, zhodnotila prínos nového projektu prezidentka EUPHA Iveta Nagyová.
Prieskum, realizovaný prieskumnou agentúrou MNFORCE, v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV a komunikačnou agentúrou SEESAME, je realizovaný kontinuálne na reprezentatívnej vzorke dospelého obyvateľstva.
Verejné zdravie obyvateľstva
Odborníci, politickí predstavitelia, novinári a zamestnávatelia analyzovali unikátne dáta o súčasných výzvach v troch aktuálnych oblastiach zdravia obyvateľstva a tiež možnosti, ako pretaviť výsledky prieskumu do takej komunikácie, ktorá by lepšie zohľadňovala potreby a postoje ľudí:
Očkovanie ako kľúč k prevencii. Výsledky prieskumu Ako sa máte Slovensko? naznačujú, že Slováci vidia zmysel v preventívnych prehliadkach. Viac ako tri štvrtiny respondentov sa stotožňujú s tým, že preventívne prehliadky odhalia včasné štádiá ochorení. Z výsledkov tiež vyplýva, že pozvanie na preventívnu prehliadku od lekára zvyšuje účasť ľudí na nich. Ďalším spôsobom, ako zvýšiť motiváciu ľudí k pravidelnej účasti na preventívnych prehliadkach je aj presné načasovanie vyšetrenia. Lekári zohrávajú dôležitú úlohu aj pri zvažovaní nepovinných očkovaní. Pre viac ako 75 % ľudí predstavuje odporúčanie od lekára najdôležitejší faktor pri rozhodovaní sa o nepovinnom očkovaní. Prieskum však ukázal, že takmer 70 % ľudí nemá na očkovanie jednoznačne vymedzený názor. „Dáta ukazujú, že informovať nestačí. Ľudia sú si vedomí dôležitosti preventívnych prehliadok, ako aj prínosov očkovania. Do budúcna je preto potrebné prehodnotiť a optimálne nastaviť komunikáciu o prevencii a očkovaní, ktorá zohľadní aj tieto zistenia,” uviedla Zuzana Katreniaková zo Slovenskej asociácie verejného zdravia.
Duševné zdravie. Dáta potvrdzujú, že pandémia Covid-19 či vojna na Ukrajine mimoriadne zvýraznili potrebu ochrany duševného zdravia. Odborníci počas panelov predstavili aj niekoľko konkrétnych návrhov pomoci a príkladov dobrej praxe.„Keďže sa v apríli veľmi obávalo vojny na Ukrajine až 74 % respondentov a viac ako tretina z nich zažívala depresívne pocity značnú časť až väčšinu času, zamestnávatelia a štát by mohli zvážiť príspevok na psychologickú pomoc ako jeden zo zamestnaneckých benefitov,” uviedla Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. V prípade zhoršenia duševného stavu sa ľudia najčastejšie obracajú na rodinu a priateľov. Odborníci sa preto zhodujú, že je potrebné podporovať rozvoj vzájomnej komunitnej starostlivosti na Slovensku.
Klimatická kríza a zdravie. Čoraz vážnejšie riziká pre verejné zdravie predstavujú klimatické zmeny. „Verejnosť vníma klimatickú krízu ako problém. Napriek tomu je tu stále veľký priestor na zvyšovanie informovanosti, pričom je potrebné prihliadať na rôzne potreby ľudí a ukazovať im možnosti riešení,” hodnotíKatarína Strapcová zo Sociologického ústavu SAV. Viac ako polovica respondentov však pochybuje o tom, že zdravotníctvo je pripravené čeliť dôsledkom klimatickej krízy a takmer 60 % oslovených udáva, že nemajú dostatok informácií o možnej prevencii v prípade zhoršenia zdravotného stavu spôsobeného klimatickou krízou.
Úloha zamestnávateľov v starostlivosti o zdravie
Výsledky prieskumu tiež ukazujú, že zamestnávatelia zohrávajú v starostlivosti o zdravie dôležitú úlohu. Viac ako 80 % zamestnaných ľudí považuje za dôležité, aby im zamestnávatelia ponúkali zdravotné benefity. Napriek tomu je bez zdravotných benefitov takmer polovica pracujúcich. „Zamestnávatelia sú pre svojich zamestnancov dôležitým zdrojom informácií, a to aj pri téme zdravia. Skúsenosti nám ukazujú, že okrem informácií sú pre zamestnancov dôležité aj rôzne benefity podporujúce zdravie, napríklad v oblasti prevencie. Veríme, že takéto benefity by mohli byť v budúcnosti samozrejmosťou pre všetkých zamestnávateľov, nielen tých v oblasti zdravotníctva,” konštatuje Marcelo Pascual, generálny riaditeľ MSD Slovensko. Medzi benefity, ktoré by zamestnaní ľudia najviac privítali, patrí príspevok na oddych či sabatikal (forma prevencie proti vyhoreniu). „Aktuálne dáta jednoznačne potvrdzujú, že zamestnanci očakávajú od zamestnávateľov istú formu podpory aj v oblasti duševného zdravia. Malo by to byť prirodzenou súčasťou starostlivosti o zamestnancov. My sme počas pandémie pridali k službám psychológa, na ktoré majú nárok všetci zamestnanci, aj pravidelné prednášky Dni duševného zdravia. Zamestnanci reagujú na benefity v tejto oblasti veľmi pozitívne. Dúfame, že v tomto smere môžeme byť inšpiráciou aj pre ostatných zamestnávateľov,” uzatvára Alica Štepánová Kolárová, riaditeľka Ľudských zdrojov, Henkel Slovensko.
Pripravil: Seesame
