Július Satinský – nenahraditeľný renesančný človek, bytostne spätý so svojim mestom Bratislavou – Prešporkom a rodnou Dunajskou ulicou. Jeho briskný pohľad na každodennosť života chýba čoraz viac a tak nám neostáva iné – našťastie, ako „zaloviť“ v napísaných myšlienkach, postrehoch, aby sme si ho vzácne sprítomnili medzi nami pri príležitosti udelenia Ceny Bratislavskej čučoriedky – „jeho čučoriedkam“. Ako potmehúdsky hovorieval „nikdy sa netreba znervózňovať – nič za to nestojí. Keď to dokážeme – dostaví sa krásny spánok s farebnými širokouhlými snami a ráno to chce panáka, lyžicu agátového medu a smiech! Najvyššie dobro je veselá myseľ, život bez strachu a kľud…“
Veríme, že aj počas slávnostného bálového večera „padnú Julove slová“ na úžitok nám všetkým! Rovnako, ako našim cteným a milým laureátom XVII. ročníka Bratislavskej čučoriedky, ktorých aj tento rok s citom vyberala Čestná rada Ceny v zložení: Peter Lipa, Iveta Malachovská, Vladimír Grežo, Dana Lapšanská, Marián Turner a Katarína Rimóczyová. „Dnes večer, na Prešporskom bále oceníme osobnosti, ktoré svojim celoživotným umeleckým pôsobením otvárajú srdcia tónmi hudby, ktorá nepozná hranice a šíri dobro i veselú myseľ nielen v Bratislave, ale aj za jej hranicami doma i vo svete“, povedala Katarína Rimóczyová zakladateľka ocenenia v mene Čestnej rady.
Cena Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka je udeľovaná v dvoch kategóriách: Kategória „Idea – Počin“ oceňuje nekonvenčné a objavné činy, či pôsobenie jednotlivca – kolektívu na území mesta. Kategória „Osobnosť“ oceňuje osobnosti, ktoré svojim spoločenským pôsobením i celoživotnou profesionálnou kariérou nezameniteľne prispievajú k posilneniu hodnotovej identity Bratislavy – k šíreniu jej slávy a zvučného mena s odkazom Júliusa Satinského „o nevyčerpateľnej dávke životnej energie čučoriedky, ktorá zanecháva nezmazateľnú stopu“.
Laureát XVII. ročníka Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka
Bratislavská čučoriedka 2020 v kategórii „Osobnosť“
Miloš Jurkovič, Koncertný sólista, profesor hry na flaute
Za výnimočné interpretačné, pedagogické a organizačné pôsobenie v oblasti klasickej hudby
LAUDATIO: Miloš Jurkovič je popredná osobnosť slovenskej klasickej hudby. Rozhodnutie Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského, aby tohtoročným laureátom Bratislavskej čučoriedky sa stal hudobník telom i dušou: klasický sólista, ale aj jazzový hráč – hudobný pedagóg a rektor VŠMU- šéf orchestra, či vydavateľstva a dlhoročný organizátor hudobného života v Bratislave, je vyjadrené osobnostným vyznaním Mariána Turnera v mene Čestnej rady. Po prvýkrát som ho počul a videl naživo v roku 1985 na koncerte v rámci Bratislavských hudobných slávností. Bol som študentom konzervatória a prof. Miloš Jurkovič, ktorého som dovtedy poznal a obdivoval len zo skvelých nahrávok z gramoplatní a rozhlasového vysielania, hral v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca recitál. Na programe bola kompletná séria flautových sonát Johanna Sebastiana Bacha, čo je umelecká výzva takých rozmerov, že budí oprávnený rešpekt aj u najväčších svetových sólistov a kritikov. Koncert bol fantastický a ja som bol nadšený nielen z prekrásnej hudby, ale aj z mimoriadneho výkonu a javiskovej prezentácie hlavného sólistu. Vtedy som si povedal, aké by to bolo nádherné, keby som raz mohol ísť k tomuto umelcovi a pedagógovi študovať. Sen sa mi splnil a v roku 1988 som sa na VŠMU v Bratislave stal poslucháčom štúdia flautovej hry v triede jej rektora, prof. Miloša Jurkoviča.
Rodený Bratislavčan Jurkovič pochádzal z prostredia, kde jeho otec bol riaditeľom Slovenského národného múzea a spolu s mamou boli súčasťou rodostromu doslova obsypaného významnými osobnosťami spoločenského, vedeckého, umeleckého i duchovného života. S obdivom som počúval o jeho zážitkoch z mladých liet, o zakladaní jazzových kapiel v našom meste, o víťazstve na Svetovom festivale mládeže s Evou Pilarovou v Helsinkách, o účinkovaní na „svezáckych predpoludniach“ a v Tatra Revue, kde na jednom javisku hral spolu s Jurajom Berczellerom, Braňom Hroncom, Lacom Deczim a ďalšími. Jeho spolužiakmi a priateľmi boli aj osobnosti ako Lucia Poppová, Dagmar Turzonovová, Emília Vášáryová, Michal Dočolomanský, Laco Kupkovič, či Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými bol aj „spolubojovníkom“ vo Vojenskom umeleckom súbore. Nezabudnuteľné boli koncerty v bratislavskej Redute, Moyzesovej sieni i Mirbachovom paláci, kde Miloš Jurkovič uvádzal najkrajšie diela flautovej literatúry, mnohé v slovenskej či svetovej premiére. Partnermi mu boli huslista a dirigent Bohdan Warchal so svojim orchestrom, dirigenti Ladislav Slovák a Bystrík Režucha so Slovenskou filharmóniou, klaviristka Helena Gáfforová i čembalistka Daniela Varínska, čelista Juraj Alexander, hráči Moyzesovho kvarteta, autori a priatelia Ivan Parík, Milan Novák, Ivan Hrušovský, Alexander Moyzes a mnohí ďalší. Svoj posledný „klasický“ koncert zahral prof. 10. júna 2015 v rámci 60. ročníka medzinárodného hudobného festivalu v Piešťanoch. Odvtedy hrá už len pre priateľov a to svoj milovaný jazz.
Prof. Jurkovič bol riaditeľom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave v rokoch 1998 – 2003. Spolupracoval som s ním aj v období jeho riaditeľovania vo vydavateľstve OPUS, ako aj keď organizačne a umelecky viedol orchester Slovenskej hudobnej mládeže, Nadáciu Josefa Bulvu, či predsedal festivalovému výboru BHS, kde bol aktívny do roku 2008. Blízky pracovný kontakt prerástol vďaka jeho srdečnosti a otvorenosti až do priateľského a osobného rodinného vzťahu. Vďaka tomu som mohol spoznať aj jeho najbližších, pani manželku Alexandru, dcéru hudobného skladateľa Alexandra Moyzesa, syna Dana s rodinou, druhorodeného Mareka a ich blízkych rodinných priateľov, ku ktorým mal vždy veľkú úctu. Precestovali sme spolu mnohé krajiny Európy. V Paríži, Ríme, Madride, Viedni, Berlíne, Prahe i Zürichu sme navštívili najprestížnejšie koncertné siene. Navštívili sme aj Japonsko, kde nás v Tokorozawe, blízko Tokia, pohostil sám majiteľ najslávnejšej flautovej fabriky na svete, pán Muramatsu.
ážime si ho a je pre nás veľkým vzorom za všetko, čo v živote urobil a dokázal. Za to, aký postoj zaujal keď sme boli študenti a prišiel november 1989, za jeho učenie, múdrosť, hudbu, ktorú rozdával po celom svete, za schopnosť hovoriť v niekoľkých jazykoch, ako aj za pevné životné rozhodnutia. Vďaka nemu som presvedčený, že iba šikovní, pracovití, charakterní a múdri ľudia môžu našu krajinu pohnúť dopredu a že len vďaka nim sa Slovensko bude môcť hlásiť k výrobkom s etiketou „svetový“.
V mene Čestnej rady Ceny Júliusa Satinského profesorovi Milošovi Jurkovičovi úprimne gratulujeme k oceneniu 17. ročníka Bratislavskej čučoriedky v kategórii Osobnosť. Ako veľkému znalcovi života mu táto cena právom patrí. Želáme mu veľa zdravia, šťastia a dobrej pohody a prajeme aj veľa lásky a úcty ku všetkému, čo sa ešte chystá urobiť. A nech má na to dostatok času. Ako záverečné motto mi dovoľte parafrázovať titul jedného z najslávnejších filmov Sidneyho Poitiera, ktorý bol aj inšpiráciou k napísaniu tohto laudácia: Pánovi profesorovi z lásky a s úctou !
Laureátka XVII. ročníka Ceny Júliusa Satinského – Bratislavská čučoriedka
Bratislavská čučoriedka 2020 v kategórii „Idea –Počin“
Magdaléna Rovňáková
Zakladateľka a umelecká vedúca Bratislavského chlapčenského zboru
LAUDATIO : Bratislavský chlapčenský zbor je pojmom v kultúrnom živote Bratislavy. Vystupujú na pódiu SND, Slovenskej filharmónie, na koncertoch i chrámoch nielen doma, ale našu hudbu reprezentujú aj v zahraničí. Zakladateľkou zboru je Magdaléna Rovňáková, ktorá toto teleso neúnavne umelecky vedie a manažuje už takmer štyri desaťročia.
Magdaléna Rovňáková študovala hru na klavír na bratislavskom Konzervatóriu a zborové dirigovanie na VŠMU. Bola členkou Speváckeho zboru Lúčnica. V roku 1982 počas ašpirantúry založila Bratislavský chlapčenský zbor, ktorý je dnes súčasťou Súkromnej základnej umeleckej školy. Absolvovala zahraničné dirigentské kurzy. Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné zahraničné pódiá – Konzerthaus vo Viedni, Carnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte. Dirigovala stovky a capella koncertov v katedrálach európskych metropolí. Dnes má zbor približne 100 chlapcov s vekovým rozpätím od sedemročných chlapcov až po dospelých mladých mužov. Zbormajsterka M.Rovňáková pripravila svojich chlapcov pre špičkové umelecké produkcie.
Z pozoruhodných spomeňme – Pendereckého Credo (dirigoval K.Penderecký), Mahlerova 3. a 8.symfónia pre Konzerthaus Viedeň, Honeggerova Jana z Arcu (O. Lenárd), Oratórium Terezín na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA. Vyše dvadsať rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v operách G. Pucciniho, J. Masseneta, R. Leoncavalla, G.Bizeta, H.Wolfa-Ferrariho. Pripravila chlapcov na veľké turné s operou SND v Japonsku. V roku 1995 zaznamenala s Bratislavským chlapčenským zborom víťazstvo na Medzinárodnej zborovej súťaži v USA – Des Moines. V r.2008 získalo teleso prvenstvo a Grand Prix na Medzinárodnej hudobnej súťaži v Moskve a v r.2014 absolútne víťazstvo na Medzinárodnom zborovom festivale v talianskom Lecco. Pod vedením M.Rovňákovej zbor nahráva pre rôzne slovenské i zahraničné spoločnosti, účinkuje pre televíziu a film. V roku 2019 sa zúčastnili na Medzinárodnom festivale folklóru na Taiwane, ktorý bol pre zbor mimoriadnou príležitosťou interpretovať aranžmány ľudových piesní. Spolu so Slovenskou filharmóniou účinkujú už tradične na Vianočnom koncerte, ktorý zaznamenal obrovský divácky ohlas! Chlapci sa predstavili aj po boku Edity Gruberovej na koncerte Vianoce v Bratislave. Dnes sa okrem vystúpení zameriavajú aj na vzdelávanie mladého publika prostredníctvom edukatívneho projektu – Príbeh hudby. Je to autorský projekt zbormajstra, Gabriela Rovňáka ml. v podobe koncertov, ktoré pútavým spôsobom zoznamujú poslucháčov s tajomstvami hudby. To všetko za účasti zboru, sólistov a symfonického orchestra. Vďaka partnerstvu s RTVS koncert sa naživo streamuje do škôl na celé Slovensko. V roku 2018 sa do projektu zapojilo viac ako 50 000 detí a množstvo pozitívnych ohlasov predurčilo v projekte pokračovať.
Čestná rada Ceny Júliusa Satinského svoj výber udeliť tohtoročnú Bratislavskú čučoriedku pani M.Rovňákovej – zakladateľke Bratislavského chlapčenského zboru, nemôže lepšie vyjadriť inak, ako autentickými slovami Jula Satinského z roku 1998: „Šľak ma ide trafiť z nadšenia. Jedným slovom, som nimi nadšený. Niekoľkokrát som s nimi bol zblízka. Možno niektorí z nich už sú medzi tým dospeláci, prestali spievať… Ale ostatní, čo sú tam teraz – to je veľmi životaschopná banda kamarátov s nádhernými školenými hlasmi. Samozrejme, že keď tú bandu chlapčiskov vidíte a počujete naživo pod taktovkou pani Magdalény Rovňákovej, zakladateľky zboru – vôbec nepôsobia ako banda. Veď ani nie sú banda. Chlapčenský spevácky zbor – to je jemný vývozný artikel. Uhladení, elegantní, malí lordi. Ale inak tú bandu nezbedníkov počuli spievať už po celom svete a obecenstvo, keď ich počuje spievať, ochká blahom. Aj to najnáročnejšie. Aj vo Francúzsku, aj v Rakúsku, Nemecku, Anglicku, Belgicku, Rusku, v New Yorku aj v Štokholme… Proste všade, kde chlapci spievali. A spievali všade! Tí chlapci sú spevom nadšení. Sú to svojim spôsobom malí veľkí umelci. Všade vo svete chodí poslucháčom chlapčenského speváckeho zboru z Bratislavy po chrbte mráz, keď ich počujú spievať. A nemusí to byť akurát vianočná Tichá noc, svätá noc – v ich podaní pre mňa najfascinujúcejší vianočný zvuk. Môže to byť aj Carmina burana Carla Orffa alebo Sen noci svätojánskej Felixa Mendelssohna- Bartholdiho. Tí malí Slováci sú tí, ktorí nám robia dobré meno vo svete. Kiež by neprestali robiť dobré meno, aj keď budú veľkí. Šľak ma ide trafiť od nadšenia, že máme ušľachtilý chlapčenský spevácky zbor, ktorý nám mnohé krajiny závidia. Na zdravie, chlapci! “.
foto: archív B. Č.
