Jej záľuba prerástla v podnikanie ale aj práci, ktorá dodáva ženám s nekonfekčnou veľkosťou obrovské sebavedomie. Predstavujeme Vám Irenu Ivány Vicsápi, ktorej posolstvo sa stalo robiť ženám radosť.
Bolo to niečo, čo vás bavilo, vedeli ste, že toto chcem robiť?
Pravdu povediac nie. Bola som najstarším „synom“ medzi tromi dievčatami. Vždy som bola u otca stolára v dielni a majstrovala. Dodnes si viem opraviť všetko, čo v iných domácnostiach robia muži. Mala som však ortopedické problémy, preto ma rodičia dali do takej školy, aby som pri práci mohla sedieť – za krajčírku. Spočiatku ma to vôbec nebavilo, lebo som skôr chlapčenský typ.
Poznám vás ako krajčírku, ktorá miluje svoje remeslo. Kedy nastal ten zlom, že vás šitie začalo baviť?
Po skončení školy som sa skoro vydala a keď sa mi narodili deti, začalo ma postupne šitie baviť. Tešilo ma, že každé ráno, keď sa dievčatá zobudili, mali niečo nové. Keď nič iné, urobila som im aspoň nejakú mašličku či čelenku do vlasov. Vždy museli mať čosi nové.
Takže to vaše nadšenie pre šitie, začalo až potom, keď ste sa stali mamičkou…
Áno, napokon ma šitie popri deťoch začalo nesmierne baviť. A bolo tiež dobré vedieť si trochu privyrobiť, popri robote. Malé úpravy odevov, opravy, prešívanie zipsov a pod. boli fajn.
Ďalší zlom nastal, keď ste sa rozviedli. Ako to bolo potom, museli ste začínať celkom odznova?
Áno, ale ja som to tak chcela. Odišla som z dediny, kde sme dovtedy bývali. Chcela som zmiznúť z doterajšieho života. Pracovala som všelikde, lebo ako samoživiteľka som potrebovala peniaze. Moje kamarátky, niekdajšie zákazníčky, začali chodiť za mnou aj tu do Dunajskej Stredy. Po nociach som opravovala známym, prešívala, niekedy aj ušila kamarátke šaty alebo kostým, keď potrebovala.
Čiže tá klientela postupne prichádzala a začala narastať? Nemuseli ste sa nejako extrémne propagovať?
No trochu som musela svoju živnosť spropagovať. Ľudia prichádzali spočiatku len s malými opravami, vymeniť zips, skrátiť, predĺžiť, zúžiť sukňu a pod., ale prišli medzi nimi aj ženy s istými telesnými deformáciami. Veď kto je dokonalý? Napríklad jedna zákazníčka prišla opakovane opraviť kúpené šaty, lebo jej nesedeli, mala totiž nižšie jedno plece. Keď som jej na jednej blúzke, ktorú som pre ňu ušila, ukázala v čom je problém a ako sa to dá šikovne krajčírsky vyriešiť, prestala kupovať konfekciu a je mojou stálou zákazníčkou. Alebo mám dámu s nižším vzrastom. Hoci má len šesťdesiat centimetrov, v móde sa dobre vyzná a ako každá, chce byť pekne oblečená. Spočiatku, keď sme sa zoznámili, len som jej upravovala, skracovala kupované oblečenie. Postupne sme si uvedomili, že nebudeme strihať z kupovaných šiat, ale lepšie jej sadnú šaty priamo na ňu ušité. Odvtedy je šťastná, chodí s novými nápadmi, módnymi modelmi. Rada jej dopĺňam šatník. Šijem, samozrejme, aj šaty na ples, pre nevesty, naozaj som sa donedávna nezastavila…
Máte nejaké ďalšie ciele so svojou krajčírskou dielňou?
No, mám už dosť rokov, takže veľké plány si už nerobím. Túžila som si zriadiť väčšiu krajčírsku dielňu. Nedávno som sa presťahovala do Galanty do rodinného domu, takže sa mi vlastne tento sen splnil.
Celkovo som spokojná s tým, čo mi život nadelil. Akoby bolo mojim poslaním robiť ženám radosť, aby boli samé so sebou, spokojné, páčili sa. Teší ma aj to, že dokážem šiť pre atypické postavy, ktoré majú naozaj problém kupovať oblečenie na seba. Mám tiež radosť, že moje stále zákazníčky ma ani na novom mieste neopustili a verím, že aj v Galante si nájdem ďalšiu klientelu. Teraz počas pandémie koronavírusu je to síce zložitejšie, ale hádam sa to poddá a bude opäť dobre.
Niečo z mojej tvorby:
Inke Design
Zákazkové krajčírstvo.
Oblečenie podla vlastného výberu,a na mieru…
Tel: 0915 171 652
foto: Angels
