Knihu napísala za 33 dní, Epilóg za 3 týždne

0
425

Slovenská autorka Michaela Zamari, známa najmä pre svoju romanticko-erotickú sériu Šéf môjho šéfa či samostatné tituly ako Rozhodnutie a Zákulisie samovydávania, má za sebou veľmi produktívne týždne. Tento rok vydala dve knihy a dotlačila tri svoje staršie tituly. Začiatkom decembra sa na svojich sociálnych sieťach priznala, že 33 dní vkuse písala pokračovanie knihy Rozhodnutie, ktoré si čitateľky doslova vypýtali. V tejto chvíli dopísala Epilóg, záverečnú bodku, a nám sa podarilo vyspovedať ju. Dočkáme sa vydania tejto novinky už v prvej polovici budúceho roka?

Viackrát si prízvukovala, že pokračovanie čitateľmi obľúbeného príbehu Rozhodnutie, v ktorom si zabrdla aj do dobrodružného trileru, si napísala na požiadanie. Mala si to v pláne, alebo si ho naozaj začala písať až na základe ohlasov na prvý diel?

Keď som dopísala poslednú kapitolu v Rozhodnutí, už po prvých sekundách mi hlavné postavy začali chýbať. Tak som sa pustila do Epilógu a inšpirácia prišla sama, jednoducho som to nemohla úplne uzavrieť. Ucelila som príbeh Raven a Wyatta, ale načrtla som voľné pokračovanie s vedľajšími postavami. Nemala som však žiadnu veľkú predstavu o tom, čo by sa tam udialo. Napriek tomu to stačilo, aby som tým vyprovokovala čitateľky, ktoré ma odvtedy bombardovali prosbami, aby som napísala pokračovanie.

Museli si počkať viac ako rok a pol, medzitým si vydala dve voľné pokračovania série Šéf môjho šéfa a knižnú jednohubku Zákulisie samovydávania. Nechcela si písať pokračovanie Rozhodnutia hneď?

Je pravda, že niektoré čitateľky doslova chceli, aby som si sadla a písala pokračovanie Rozhodnutia ihneď. Lenže ak by som im vyhovela, sklamala by som ich. Príbeh potreboval dozrieť. V mojej hlave sa kryštalizoval vyše roka. Najviac inšpirácie som načerpala minulý rok na výlete po Ázii. Pri návšteve Taiwanu, Hong Kongu a Makaa mi bolo jasné, že tam chcem zasadiť gro príbehu. A hlavne posledné dva mesiace mu vdýchli dušu, na ktorú som čakala. Veľa nuansí sa menilo za jazdy, vznikali zápletky, s ktorými som ani nepočítala a užívala som si to ako čitateľ, ktorý je stále v strehu. Presne to isté by som chcela sprostredkovať aj mojim čitateľom.

Príbeh si napísala za 33 dní, Epilóg v posledných týždňoch. Ako si to dokázala tak rýchlo?

Chcela som sa na písanie vrhnúť už v lete, po vydaní Krízového plánu (štvrtý diel série Šéf môjho šéfa), ale nejako som sa zahĺbila do čítania a stále som to odkladala. Mala som veľa povinností s promovaním novej knihy, do toho ďalšie úlohy samovydavateľa, až bol zrazu október. Vtedy som na webe O písaní zaznamenala článok o svetovej výzve NaNoWriMo. Podstatou je napísať za mesiac príbeh o dĺžke 50 000 slov, čo je cca 1 667 slov denne. Motivácia teda prišla ako blesk z jasného neba. Začala som 1.11. a 2.12. som sa vrhla na poslednú kapitolu. Chcelo to veľa disciplíny a málo spánku. Mala som však aj šťastie, že všetko ostatné vydržalo, a na zadok ma posadila aj aktuálna pandémia. V každej situácii sa dá nájsť niečo pozitívne.

Nemala si nutkanie pochváliť sa s tým čitateľom už počas písania? Vedeli o tom aspoň tvoji najbližší?

Nutkanie, samozrejme, bolo. Veľké. Ale čakala som, či to zvládnem. Nepovedala som to ani Baji Dolce, mojej autorskej spriaznenej duši, ktorej hovorím všetky dôležité novinky ako prvej a konzultujem ich s ňou. Nechcela som ju sklamať. Keďže išlo o taký špeciálny kúsok, chcela som sa ním pochváliť, až keď bude čím. A nechávala som si zadné vrátka, eliminovala som stres. Keby to totiž nevyšlo, nikto by o mojom zlyhaní nevedel. Teda okrem mňa. Neutajila som to iba pred priateľom, lebo som neodolala a každý večer som mu vykecala, či sa mi podarilo dodržať počet slov. Väčšinou som napísala viac, než bolo predpísané výzvou, iba raz som nedosiahla 1 000 slov.

Písať každý jeden deň, to si vyžaduje naozaj veľkú disciplínu. Nenastal žiadny „škrt cez rozpočet“ – deň, kedy si písať nemohla?

Každý druhý deň to vyzeralo tak, že taký kritický deň práve nastal. Či už prišla únava, mnoho ďalších povinností, ktoré nepočkali, alebo psychické vyčerpanie. No zakaždým som si povedala, že sa musím prekonať a skúsiť to. Bála som sa, že ak by som jeden deň nepísala, prerušila by som šnúru a už by som vypadla z tempa. Možno prehnané, no načo by som riskovala?

Dá sa za mesiac napísať plnohodnotný príbeh, nejde o krátky rozsah?

Teraz už viem, že sa to dá. Aj keby som splnila minimálny limit 1 667 slov denne, aj tak by to bol rozsah, ktorý vydané knihy mávajú bežne. Ja som ale písala viac, veľakrát aj dvojnásobok. Zároveň som práve vďaka tejto výzve vedela, že už nechcem písať „omáčky“, ktoré mi občas kritici vytýkajú, a takto budem nútená spomenúť len to podstatné, udržiavať napätie a stavať na dynamickom texte. Či sa mi to podarilo, to posúdia až prví betareaderi. Kniha aj napriek môjmu želaniu nakoniec nebude tenká. Možno inokedy, teraz mi to zasa nevyšlo. Ale nepretromfne rekord mojej najhrubšej.

Držíme palce a tešíme sa na prvé informácie, no prezradíš nám zatiaľ aspoň názov alebo predpokladaný dátum vydania?

Názov si ešte nechám pre seba, zatiaľ ho vie iba grafik, lebo už pracuje na obálke, a moja knižná dvojička autorka Baja Dolce, ktorá mi ho pomohla vymyslieť. No prezradím, že bude opäť jednoslovný a bude sa niesť celým príbehom. Ak všetko pôjde podľa plánu a budem mať pri sebe aj šťastie a spoľahlivý tím ľudí, určite by som knihu chcela vydať v prvej polovici roka 2021. Urobím pre to maximum, ale nechajme sa prekvapiť.

foto: archív M.Z.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu