Slovensko má jednu z najhorších mier úmrtnosti na ochorenia, ktorým sa dá predchádzať. Ide najmä o rakovinu krčka maternice a prsníka. Vážne ochorenia často zachytíme neskoro. Celoslovenský skríning napriek dostupnosti mamografických pracovísk nefunguje efektívne. Zaostávame v dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti a špecifikom Slovenska sú jeho veľké regionálne rozdiely. Aj tieto závery vyplynuli z konferencie Zdravá žena, zdravá spoločnosť, počas ktorej bola odprezentovaná prvá komplexná štúdia o zdraví žien na Slovensku. Odborníci sa jednoznačne zhodli, že problematika ženského zdravia musí byť povýšená medzi kľúčové priority zdravotníctva v záujme zlepšenia zdravia žien na Slovensku.
Dĺžku života žien výrazne ovplyvňuje ich socioekonomické prostredie, ale aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Očakávaná dĺžka života na Slovensku od roku 2010 rástla síce najrýchlejšie v porovnaní s priemerom nemecky hovoriacich krajín, priemerom EÚ či priemerom V4, no napriek tomuto pozitívnemu trendu sa slovenské ženy dožívajú v priemere o 2 roky menej ako je priemer krajín Európskej únie a o skoro 4 roky menej ako priemer nemecky hovoriacich krajín. Dáta vyplývajúce zo štúdie Ženské zdravie v Slovenskej republike ukazujú, že zdravie ženy do veľkej miery ovplyvňuje to, v akom regióne Slovenska žije, aké má vzdelanie či socioekonomický status. „Zdravie žien potrebujeme posilňovať. Zozbierané dáta by bolo dobré každý rok vyhodnocovať a podľa nich aj nastavovať zmeny v zdravotníckom systéme. Mnohé pacientske organizácie robia maximum s minimálnou podporou. Je potrebné spájať všetky sily a hľadať spôsoby, napríklad práca v skupinách a regiónoch má veľký význam. Nehovorme o tom, ako sa to nedá, ale o tom, ako sa to dá v záujme pacientov, záchrany zdravia a životov,“ zdôraznila PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Vysoká mortalita a zanedbaná prevencia
Len v roku 2022 na kardiovaskulárne ochorenia zomrelo viac ako 14 000 žien, spolu s onkologickými ochoreniami tvoria najčastejšie príčiny úmrtnosti žien na Slovensku. Spomedzi onkologických ochorení je najčastejším nádor prsníka, ktorý tvorí takmer 18 % všetkých nádorových ochorení žien. Úmrtnosť na rakovinu krčka maternice, ktorá je preventabilná, je najvyššia v Banskobystrickom kraji. Najvyššiu celkovú úmrtnosť na gynekologické zhubné nádory zaznamenáva Bratislavský kraj, pričom mortalita na rakovinu prsníka v západnej časti krajiny prevyšuje hodnoty Prešovského kraja o viac ako 40 %. Vysokú mortalitu možno podľa analytikov na Slovensku spájať nielen so zanedbanou prevenciou – len 48 % žien v roku 2022 absolvovalo preventívnu prehliadku u gynekológa, ale aj s rizikovými faktormi súvisiacimi so životným štýlom, vrátane stravy, konzumácie alkoholu a tabaku a nízkej úrovne fyzickej aktivity. Takéto rizikové faktory a zanedbanie prevencie môžu viesť k neskorej diagnostike, komplikáciám a horšej prognóze.
Kvalitné politiky potrebujú kvalitné dáta
Odborníci sa počas diskusie na konferencii zhodli na tom, že na tvorbu kvalitných politík potrebujeme dáta – pomôckou môže byť index ženského zdravia, ktorý vypracovali analytici a autori štúdie o ženskom zdraví. Ide o komplexný ukazovateľ, ktorý zohľadňuje viaceré kľúčové aspekty, ako sú mortalita gynekologických ochorení, účasť na prevencii, dostupnosť zdravotnej starostlivosti či prežívanie po diagnostike rakoviny prsníka. Vďaka tomuto indexu dokážeme identifikovať okresy, ktoré v oblasti ženského zdravia zaostávajú a vyžadujú si prioritnú pozornosť. Podľa člena predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera, MUDr. Mariána Faktora, potrebujeme na to, aby sme dobre nastavili systém starostlivosti o ženské zdravie, aj dostatok finančných zdrojov, zdravotníkov či spoluzodpovednosť pacientov. „Takéto veľké zmeny sa v mnohých krajinách chystajú 15 až 20 rokov. My sa musíme sústrediť najprv na konkrétnejšie veci a diagnózy a postupne sa tak dostávať k tvoreniu väčších zmien – akou je aj jasné zadefinovanie cesty pacienta,“ uviedol. Riaditeľka úseku zdravotných činností VšZP MUDr. Lucia Vitárius vníma, že ženy sú zodpovednejšie k svojmu zdraviu a často dbajú na zdravie celej rodiny. Ako krajina by sme však mali zabrať v edukácii a zrozumiteľnej komunikácii o potrebe prevencie, aby ženy vnímali ako je dôležité nájsť si čas aj pre seba a pre vlastné zdravie. Odborníci sa v reakcii na závery štúdie zároveň zhodli na tom, že všetky ženy by mali mať prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na ich geografické umiestnenie či socioekonomický status. Prijali by cielenú a personifikovanú komunikáciu napríklad aj o mamografickom skríningu. Inšpiráciu si môžeme brať zo zahraničia, kde komunikáciu na ženy upravujú podľa veku, k mamám sa prihovárajú cez deti, k babkám cez vnúčatá. „Zo štyroch pozvaných žien na mamografiu u nás zareaguje len jedna, je to veľmi málo,“ zhodnotil Faktor, pričom Vitárius poukázala na skutočnosť, že mnohí ľudia nerozumejú rozdielu medzi prevenciou a skríningom.
Viac mamografov neznamená efektívny skríning
Štúdia o ženskom zdraví poukázala aj na skutočnosť, že máme vyššiu hustotu mamografických prístrojov ako napríklad Česko, Švédsko alebo Slovinsko, ale účasť na skríningu majú tieto krajiny dvoj až trojnásobne vyššiu. Kľúčovým problémom nášho systému teda nie je nedostatok mamografických prístrojov, ale skôr ich neefektívne využívanie na jednotlivých pracoviskách či neefektívna komunikácia o význame skríningu.
Aké sú odporúčania?
Zvýšenie efektivity samovyšetrení a účasti na skríningoch je podľa analytikov možné cez cielené kampane a pravidelné pripomínanie ženám pomocou textových správ alebo mailov, propagácia mamografických vyšetrení či bonifikácia všeobecných lekárov a gynekológov. Viaceré štáty tiež v snahe zlepšiť životný štýl svojich obyvateľov regulujú dane pre konkrétne produkty, ktoré sú spojené s rizikovými faktormi vplývajúcimi na zdravie. Kľúčovým ukazovateľom v nastavovaní zdravotných politík by však mohol byť podľa analytikov výsledný index ženského zdravia. „Do projektov na skvalitňovanie zdravotníctva musia byť zapojení všetci – odborníci, analytici, poisťovne, pacientske organizácie aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Ak chceme robiť skríningové vyšetrenia masovo, musíme samotný skríning budovať ako značku, zrozumiteľne povedať ľuďom o čo ide, zjednotiť stratégiu a ženám napríklad aj posielať pripomienky priamo do telefónu,“ uviedol MUDr. Vladimír Baláž, predseda Výboru pre zdravotníctvo NR SR. Miriam Lapuníková, riaditeľka FNsP v Banskej Bystrici, doplnila, že je dôležité, aby sa najprv jedna menšia téma, ako prevencia proti rakovine prsníka či krčka maternice, komunikovala na rôznych fórach a platformách, len potom dokáže prejsť do každej úrovne spoločnosti.
Spoluprácu na skvalitňovaní zdravia slovenských pacientiek prisľúbilo počas konferencie Zdravá žena, zdravá spoločnosť aj Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré chce v téme pokračovať a venovať sa aj samotnému indexu ženského zdravia.
Pripravila: Katarína Leschinger
Foto: Grape PR a unsplash.com
