Luka Brase je úspešny slovenský výtvarnik pochádzajúci z Dolného Kubína. Venuje sa kresbe, grafike, koláži aj fotografii. Študoval na Akadémii umenia v Banskej Bystrici u akademického maliara Igora Bencu. Svoju tvorbu prezentoval na rôznych výstavach v Európe. Prvý krát 3. augusta 2016 mal debut mimo európskeho kontinentu, v Bohemian National Hall v New Yorku. Túto výstavu otvoril generálny konzulát v New Yorku 3.augusta 2016. Generálna konzulka Jana Trnovcová poukázala na symbolické prepojenie tejto výstavy so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ. Toto prepojenie charakterizuje 10 samostatných a 13 kolektivných výstav v najvýznamnejších európskych galeriách, ktoré má umelec za sebou. Luka Brase sa sám otvorenia zúčastnil. Okrem vystavovaných umeleckých diel bola k dispozícii v ponuke aj jeho prvá monografia mapujúca jeho tvorbu z posledných rokov.
Cesta je pre Vás najväčšiou inšpiráciou. Čo pre Vas táto výstava v Big Aple znamená?
Znamená to pre mňa samozrejme veľkú cestu (smiech), tým že som mimo územia Európy, kde som sa cítil a cítim ako doma. V prvom rade je to veľká výzva. Obrazy sú spojené s motívom New Yorku priamo, v ktorom som bol minulý rok prvý krát a veľmi ma inšpiroval. Na základe toho som aj doma, v Bratislave na Slovensku, pracoval na konkrétných motívoch.
Výber z rozsiahlej tvorby umelca pre prezentáciu je vždy veľká diléma. Kresba vo veľkých formátoch za veľkou mlákou. Aj takto by sa dal ohodnotiť výber, ktorý ponúkate New Yorskému oku.
Ponúkam jedny z najväčších obrazov, ktoré mám. V podstate niekoľko metrové kreslené plátna. Cirka 27. Snáď pre slovákov dlho žijúcich v Amerike bude oku ľahodiace práve to, že budú mať možnosť vidieť niečo zo svojho domova. Sú tu obrazy inšpirované domovskou krajinou, krajinou kde som sa narodil, na Orave. Je to taký stred Európy a Ameriky v rámci umenia, samozrejme.
Zaujať a odlíšiť sa, to je čo charakterizuje umelca, ktorý chce preraziť v dnešnom umeleckom svete. Aká je špecifickosť Vašej tvorby?
Venujem sa médiu kresby. To je nosná téma, ktorú spracovávám. Kreslím na plátna, čo je tak možna nóvum. Robím aj mixmédia. Tie však v New Yorku momentálne nevystavujem, nakoľko mám paralelne aj výstavy v Európe. Tu som priniesol to gro mojej tvorby, to je perokresba.
Uz Cicero povedal, že nikto nič nedosiahol bez dychu božskej inšpirácie.
Pre mňa je to veľmi jednoduché. Uz viac krát som to povedal, že je to sám život. Žijem naplno, prežívam úžasne momenty, stretávam ľudí, som otvorená nádoba, otvorená duša. Takže všetko ku mne nejakým spôsobom prichádza. Pre to tá hravosť a ľahkosť obrazov je taká markatná. Ja sa z toho teším, lebo nemusím sa do niečoho tlačiť, keď to prichádza samo. Potom je to tá jednoduchosť. Na tom sú postavené aj moje diela.
New York je obrovskou inšpirácia pre umelca. Aké inšpiračné vnemy vnímate v tomto organizme – meste, ktoré nikdy nespí?
Inšpiruje ma všetko. Ľudia, ulica, mesto, hluk, ktorý je vlastne hlukom toho veľkého organizmu. Či už cez deň alebo v noci. Ako hovoríte, mesto ktoré nikdy nespí. Je to pre mňa samozrejme niečo úplne iné, nakoľko som mal možnost žiť v Londýne. Robil som tam výstavu. Bol som vo veľkých mestách ako Paríž, Berlin. Pre kreatívného človeka byť v srdci niečoho takého živého je pocitom, že nič nie je ako New York. Sám život o sebe, kde hneď pri prvom kroku z domu možno cítiť ten pulz, je už inšpiráciou.
Práve výstava vždy ponúka stretnutia s ľudmi, ktorí majú záujem o niečo nové, nového autora a snáď nový pohľad umelca. Otvorenie vždy prináša aj pochybnosti umelca. Aké sú tie Vaše pocity?
Teším sa a som veľmi vďačný, že sa mi naskytla takáto krásna príležitosť. Mám pocit, že sa opäť podarili vytvoriť nové priateľstva, stretnúť ľudí, ktorí majú záujem o moje umenie.
Luka Brase má pred sebou ešte veľké pláný. Zúčastňuje sa výstav, kde sú jeho diela, pretože chce byť v priamom kontakte s ľudmi, ktorí prídu na jeho výstavu. Ako hovorí, „Nič nie je zadarmo a úspech si treba vybojovať.“
text: Elina Fedorková
foto: archív L.B. a Paul Martinka
