Na prevenciu míňame najmenej Európe. Pritom by mohla podstatne znížiť mieru odvrátiteľných úmrtí.

0
961

Odvrátiteľné alebo aj zbytočné úmrtia sú indikátorom stavu zdravotníctva v danej krajine. Veľká časť z týchto úmrtí by nenastala, ak by pacienti dostali včasnú zdravotnú starostlivosť, prípadne efektívnu a inovatívnu liečbu.  Na Slovensku ročne zomrie na odvrátiteľné úmrtia až 11 000 ľudí. V štatistikách odvrátiteľných úmrtí sme dlhodobo medzi najhoršími krajinami v rámci Európy, napriek tomu, že vieme čo konkrétne robiť, aby sme znížili počet týchto zbytočných úmrtí. 

Tento stav by mohla zmeniť systémová zmena v zdravotníctve, ktorej dôležitou súčasťou by mala byť aj prevencia a vzdelávanie spoločnosti. Zhodli sa odborníci v rámci diskusie na Talkie o zdraví (www.talkieozdravi.sk), ktorú pripravila spoločnosť Grape PR. 

Odvrátiteľné úmrtia sú všetky úmrtia do 75 rokov, ktorým by sa dalo včasnou a kvalitnou zdravotnou starostlivosťou predísť. Medzi ne patria úmrtia na liečiteľné ochorenia, ktoré by nemali existovať, ak by bola v systéme dostupná efektívna zdravotná starostlivosť a dostupná liečba a tiež preventabilné úmrtia, ktoré súvisia s rizikovými ovplyvniteľnými faktormi, akými sú obezita, požívanie alkoholu či fajčenie. Slovensko je v štatistikách odvrátiteľných úmrtí dlhodobo medzi najhoršími krajinami v rámci Európy, pod nami sú už len krajiny ako Maďarsko či Rumunsko. Viceprezident Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) PharmDr. Dominik Tomek hovorí, že stav v ktorom sa slovenský zdravotný systém nachádza je výsledkom dlhodobého finančného, strategického, ale aj edukatívneho zanedbania. 

Zaostávame v prevencií a vzdelávaní

Zuzana Dolinková zo Zväzu ambulantných poskytovateľov tvrdí, že v otázke nielen odvrátiteľných úmrtí, ale aj stavu zdravotníctva ako takého je najdôležitejšia prevencia: „Ak chceme šetriť finančné zdroje v zdravotníctve musíme investovať do preventívnych programov, do skvalitnenia ambulantnej starostlivosti, ktorá je v porovnaní s nemocničnou lacnejšia, ale aj do skríningových programov na včasné zachytenie ochorení.“ 

V otázke prevencie je však Slovensko taktiež na chvoste v rámci Európy. Na prevenciu ako takú míňame v priemere 15 € na človeka. Pre porovnanie, krajiny ako Španielsko, Taliansko či Švajčiarsko minú na prevenciu od 100 do 200 € na jedného obyvateľa. „Problémom je aj dostupnosť liečby. Od roku 2011 schválila EMA 91 inovatívnych onkologických liekov, do konca júna 2021 ich bolo na Slovensku dostupných iba 31,“ dopĺňa zdravotnícky analytik Martin Smatana

Zatiaľ čo v zahraničí sa o edukatívne kampane a prevenciu obezity či fajčenia starajú rezorty zdravotníctva, na Slovensku takáto iniciatíva zo strany štátu stále chýba. Podľa Janky Bittó Cigánikovej by mali byť dôležitým hráčom v otázke prevencie zdravotné poisťovne: „Štát by mal poisťovniam zadať jasnú požiadavku na zníženie počtu výskytu konkrétnych ochorení. Poisťovňa by mala poskytnúť riešenie ako to chce urobiť, koľko financií na to potrebuje a štát by mal následne kontrolovať aj konkrétne výsledky.“ Predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR dodáva, že vláda a politici sa menia, ale ak by bola spolupráca s poisťovňami nastavená jasne a transparentne, v otázke prevencie by zohrali dôležitú úlohu. 

Možná pomoc pacientskych organizácií

S edukatívnymi a preventívnymi kampaňami pre pacientov prichádzajú dlhodobo pacientske organizácie. Dominik Tomek z AOPP vysvetľuje, že od štátu nedostávajú na podporu preventívnych kampaní žiadnu finančnú podporu. Pacientske organizácie sú preto často financované tretími stranami, rôznymi organizáciami či farmaceutickými spoločnosťami, čo pacientsku organizáciu následne diskvalifikuje v diskusiách s rezortom zdravotníctva. Cigániková dodáva, že je potrebné prísť s programom zo strany štátu, ktorý bude podporovať aktivity pacientskych organizácií a neohrozí tým ich nezávislosť. 

Obmedzovanie rizikových faktorov

V otázke znižovania odvrátiteľných úmrtí zohrávajú dôležitú rolu aj rizikové faktory. Medzi ne patrí nesprávna životospráva, obezita, alkohol či fajčenie. WHO nepredpokladá, že by sa v dlhodobom horizonte znížil počet fajčiarov. Napriek tomu existujú krajiny, ktoré si vytvárajú vlastné programy na ozdravenie spoločnosti a svojich obyvateľov. Napríklad v Anglicku existuje bonifikačná schéma, ktorej cieľom je presvedčiť pacientov, aby prestali fajčiť. Ak to nedokážu, lekár im odporučí, aby prešli na menej škodlivé náhrady tabakových výrobkov. Janka Bittó Cigániková hovorí, že na fajčenie a postupného ozdravovanie spoločnosti treba myslieť pri tvorbe daňovej politiky. „Keď zvyšujeme ceny tabakových výrobkov, mali by sme ich cenovo odlíšiť od iných nikotínových náhrad. Pokiaľ sú ceny klasických tabakových výrobkov a menej škodlivých náhrad na rovnakej úrovni, postoj fajčiara to nezmení a náhradu klasických cigariet si nevyberie. Ak človek nevie skoncovať s fajčením úplne, je určite lepšie, ak prejde na niektorú z nikotínových náhrad akoby mal zostať pri klasických cigaretách,“ dodáva. 

Potrebujeme zdravotnú politiku zameranú aj na prevenciu

Aby sa zmenil nielen prístup k prevencii, ale aj liečbe a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, je potrebných niekoľko zásadných zmien a reforiem. Podľa Martina Smatanu je dôležitá optimalizácia siete nemocníc, reforma zákona o lieku, ktorý by mal sprístupniť viacero inovatívnych liekov, ale v neposlednom rade si reformu vyžaduje aj ambulantná sféra a určenie priorít zdravotnej politiky. „Podľa môjho názoru by sa mohla posilniť aj úloha Úradu verejného zdravotníctva. Ten sa historicky sústredil vždy len na hygienu a menej na verejné zdravie. Pomôcť v prevencii či včasnej diagnostike by preto mohli napríklad aj poradne verejného zdravia,“ vysvetľuje. Zuzana Dolinková zo Zväzu ambulantných poskytovateľov hovorí, že prevencia a preventívne programy by mali byť súčasťou aj Plánu obnovy a podľa nej je dôležité podporiť aj ambulantný sektor, nielen všeobecných lekárov, ale aj špecialistov. 

Predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR dodáva, že v našom zdravotníckom systéme chýba meranie výsledkov a prínosov pre pacienta, absentuje tu analýza hodnoty za peniaze. Dominik Tomek z AOPP vníma ako jeden z výrazných problémov zdravotníctva chýbajúce strategické plánovanie. Podľa neho je zároveň najrýchlejším a najúčinnejším spôsobom ako znížiť veľkú časť úmrtí vakcinácia. Nielen proti COVIDU, ale aj proti chrípke, pneumokokom či ďalším ochoreniam, ktorým sa vďaka pokroku vedy a technológií dá účinne predchádzať. 

Zaznamenala: Grape PR

foto: pixabay.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu