Mala to mala byť zábava. Výlet. Zážitok. To, čo mal byť pekný deň otca so synom, sa zmenilo na nočnú moru, s ktorou sa rodina pána Jozefa rok od tragédie už ako tak naučila žiť. Žiaľ, veľa úrazov dospelých má ďalekosiahle následky. Niekedy stačí malá nepozornosť, aby sa človeku obrátil život naruby. Ktovie, koľkokrát sa Jozef, predtým pracujúci ako zdravotný brat, pýtal sám seba: „Keby som vtedy zabočil trochu inak, bolo by všetko inak? Prečo sa mi to muselo stať? Budú ešte niekedy veci tak ako predtým?“
Odpovede sú vo hviezdach, no Jozef neverí, že tam bol vpísaný aj jeho osudný deň, keď sa so synom spúšťal v aquaparku na toboganoch. Na takzvanej U-rampe si minulé leto nešťastne zranil krčnú chrbticu a natrvalo poškodil miechu. Jeho synovi sa, našťastie, ako zázrakom nič nestalo.
„Život sa mi radikálne zmenil. Prvé chvíle boli naozaj ťažké. Mal som šťastie, že ma hneď v ten večer operovali v Ružomberku. Mal som rozdrvenú platničku a lekári sami nevedeli, či sa vôbec po operácii pohnem alebo nie a ako moje telo zareaguje,“ spomína päťdesiatnik Jozef.
Všetko odznova
Našťastie telo zareagovalo, je ochotné opäť sa hýbať, no pán Jozef sa musel všetko učiť nanovo. Sedieť, chodiť, používať príbor, písať, umyť sa…
Darí sa mu to aj vďaka tomu, že bezprostredne po prepustení z nemocnice začal s intenzívnou rehabilitáciou. Absolvoval pobyt v Kováčovej a neskôr aj dvojtýždňovú špeciálnu robotickú rehabilitáciu a fyzioterapiu v Levite Lehniciach. „Pán Jozef absolvoval tréning chôdze v Lokomate, ktorý je najmodernejším prístrojom pre roboticky asistovaný nácvik chôdze. Okrem toho absolvoval intenzívnu robotickú rehabilitáciu na dvoch ďalších zariadeniach tak, aby boli kontrolované nesprávne vykonávané pohyby a podporované koordinačné schopnosti pacienta,“ vysvetľuje Anita Hrdlovics, hlavná fyzioterapeutka z neurorehabilitačnej kliniky Levita v Lehniciach.
Po ročnej rehabilitácii je Jozefov stav oveľa lepší, dokáže sa pohybovať pomocou barlí a vo väčšine samoobslužných činností je samostatný. Ale či sa ešte niekedy vráti k svojej práci zdravotného brata, je predčasné povedať. „Progres po absolvovanej intenzívnej rehabilitácii pána Jozefa bol viditeľný na prvý pohľad, zlepšila sa chôdza, stabilita i kondícia. Predpokladám, že pri pokračovaní cvičení v domácom prostredí a pri dodržaní všetkých inštruktáží sa jeho stav bude naďalej zlepšovať,“ optimisticky konštatuje fyzioterapeutka.
Napriek tomu následky nehody v aquaparku ostanú trvalé. „Bolo to náročné, a stále aj je. Som vďačný mojej rodine a priateľom, ktorí mi pomohli a stále pomáhajú, na nič nepovedia nie a kedykoľvek sa na nich môžem obrátiť,“ úprimne sa vyznal Jozef.
Úrazy s trvalými následkami
Žiaľ, osud pána Jozefa ani zďaleka nie je ojedinelý. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa nielen deti, ale aj dospelí často dobrovoľne vrhajú do adrenalínových a rizikových aktivít. Pritom rizikové nemusia byť len aktivity, ktoré by sme označili za hraničné.
„Trvalé následky môžu zanechať akékoľvek aktivity, ak sa robia bez rozumu a bez ochranných pomôcok. Napríklad pády pri behu, z kolobežky, bicykla, skoky a všetko, čo človek robí v rýchlosti viac ako 20 km/h a vo výške viac ako je výška tela, môže byť nebezpečné,“ upozornil MUDr. Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža či konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
V prieme až 70 % hospitalizovaných dospelých pacientov prichádza do nemocnice s poranením v dôsledku pádu. Aj keď najviac poranení v dôsledku pádu majú štatisticky ľudia vo veku 65+, pády s trvalými následkami sa nevyhýbajú ani mladším. Dokonca k nim dochádza aj doma. Napriek tomu sú čísla úrazov v externom prostredí vyššie. Domáce úrazy ich štatisticky predbehli iba počas pandemického lockdownu v roku 2021. Najviac zranených končí v nemocnici po páde pri bicyklovaní, kedy dochádza k poraneniam vo vnútri lebky (199 osôb v roku 2021), k fraktúre pleca a ramena (119 osôb), k zlomenine lebky a tvárových kostí (92 cyklistov) a k zlomenine predlaktia (82 cyklistov).
„Okamžitá prvá pomoc poskytnutá svedkom príhody rapídne znižuje riziko vzniku komplikácií, trvalých následkov aj smrti,“ doplnil MUDr. V. Dobiáš.
Prvá pomoc pri páde
Ak sa stanete svedkom nehody, neváhajte. Môžete zachrániť osud človeka a celej jeho rodiny. Dôležité je skontrolovať základné životné funkcie poraneného, ale tiež označiť miesto nehody, aby nedošlo k ďalšej kolízii. So zraneným však radšej nehýbeme!
Súčasne treba bezodkladne volať pomoc – na číslo 112 alebo 155. Ak to situácia dovoľuje, odporúča sa aplikovať protišokové opatrenia – zranenému sa prihovárať miernym hlasom, prikryť ho, doplniť mu tekutiny alebo aspoň ovlažiť ústa.
Aj v situácii so zranením, ktoré krváca, treba zachovať chladnú hlavu a v prvom rade zamedziť ďalšiemu krvácaniu. Pokiaľ nejde o otvorenú zlomeninu, je možné zastaviť krvácanie priamo tlakom na ranu. Ak ide o otvorenú zlomeninu, treba obmedziť prívod krvi na tepne nad zranením.
Keby poranený upadol do bezvedomia a nedýchal, treba mu zakloniť hlavu, skontrolovať, či nemá zapadnutý jazyk a okamžite začať s masážou srdca a s umelým dýchaním: 30 rýchlych stlačení hrudníka do hĺbky približne 5 centimetrov striedajú 2 vdychy. S masážou srdca a umelým dýchaním treba vydržať až do príchodu záchranárov.
Nebezpečné nie sú len adrenalínové aktivity
Zvýšené riziko úrazu sa dá predpokladať pri všetkých adrenalínových aktivitách. Hrozí však aj pri zdanlivo bežných zábavách ako je šport, vodné parky, turistika či horúci piatkový večer. Možné riziká treba vždy vopred predvídať a minimalizovať ich vhodným výstrojom, vybavením a tiež správaním.
Foto: archív p. Jozefa a Levita Lehnice
