Bratislavský samosprávny kraj (BSK) chce systematicky reagovať na dopady zmeny klímy na svojom území. Jedným z nástrojov sa stal strategický dokument s názvom Adaptačný plán Bratislavského samosprávneho kraja na zmenu klímy, ktorý 12. mája 2023 ho schválili župní poslanci na zasadnutí zastupiteľstva. Je zameraný najmä na sídla a prostredie priamo s nimi súvisiace.
„V téme zmeny klímy sa ako župa dlhodobo angažujeme. Našim cieľom je vytvorenie moderného regiónu s vysokou kvalitou života a životného prostredia, ktorý pri rozvojových aktivitách využíva najmodernejšie technológie a riešenia šetrné k životnému prostrediu. Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dopady. Zároveň za kľúčový považujem proces prispôsobovania sa dopadom zmeny klímy v sídelnom prostredí. Aj tu budeme totiž pociťovať dôsledky zmien klímy, ktoré budú mať priamy dopad na sociálny, ekonomický a environmentálny systém,” uviedol Juraj Droba, predseda BSK.
Bratislavský kraj už dlhodobo sústreďuje pozornosť na adaptáciu na negatívne dôsledky zmeny klímy, uvedomujúc si vážne výzvy vyplývajúce z rastúcej urbanizácie a nárastu počtu obyvateľov. Vyjednáva priaznivé podmienky dostupnosti externých financií viazaných na zmenu klímy na európskej úrovni. V spolupráci s mestami a obcami kraja Úrad samosprávneho kraja intenzívne pracuje na vytváraní a implementácií efektívnych projektových zámerov zmierňujúcich dopad týchto zmien.
„Z pozície regionálnej samosprávy vidíme našu úlohu v rámci adaptačného plánu najmä vo vytváraní umožňujúceho prostredia pre systematický a na faktoch založený adaptačný proces. Jeho dôležitým faktorom je aj priama podpora miest a obcí, ktorých katastre tvoria územie kraja,“ dopĺňa Droba.
Michal Sabo, podpredseda BSK pre životné prostredie uviedol: „Prečo je táto téma dôležitá? S klimatickou krízou sa stretávame denne, pretože v klimatickej kríze sa už nachádzame. Sú dva spôsoby ako vieme zmenu klímy zmierniť. Sú to mitigačné a adaptačné opatrenia. V rámci mitigačných opatrení musíme radikálne obmedziť tvorbu skleníkových plynov. Na to majú najväčší dosah vlády či priemysel. Na adaptačné procesy máme priamy dosah práve my. Ide o zásahy, ktoré vieme realizovať tu a teraz. Sú vykonateľné v krátkom čase, pričom vďaka nim vieme markantne zmeniť svoje bezprostredné okolie a tým zvýšiť kvalitu života, bezpečia, zdravia aj vitality životného prostredia, od ktorého sme bytostne závislí.“
Adaptačný plán BSK
Zameriava sa na inštitucionalizovanie adaptácie v organizačnej štruktúre BSK a vytvorenie potrebnej odbornej kapacity na implementáciu adaptačného procesu, systémové zapracovanie adaptácie do všetkých relevantných existujúcich a vznikajúcich strategických dokumentov, koncepcií a politík, vytvorenie databázy údajov a informácií potrebných na monitorovanie adaptačného procesu v kraji.
Priama podpora miest a obcí, prípadne ďalších subjektov BSK v oblasti procesu adaptácie, je zacielená na budovanie povedomia a vzdelávanie, poskytovanie odborného poradenstva a na finančnú podporu adaptačných aktivít.
Adaptačný plán má päť častí. Prvou je socioekonomická charakteristika kraja s dôrazom na klimaticko-adaptačné aspekty. Druhou je klimatologické posúdenie územia kraja z hľadiska súčasných a očakávaných dopadov zmeny klímy. Nasledujú kapitoly hodnotenie procesnej a územnej zraniteľnosti kraja a taktiež vízie, ciele a príslušné opatrenia. Piatou kapitolou je mechanizmus implementácie a hodnotenia napĺňania cieľov.
Vízia, ciele a opatrenia strategickej časti, ako aj mechanizmus implementácie dokumentu sú nastavené tak, aby BSK mal v roku 2030 pripravené a už aj zapracované plánovacie, rozhodovacie a realizačné procesy takým spôsobom, že sa systémovo bude zvyšovať odolnosť kraja na dopady a dôsledky zmeny klímy.
„Je to téma, ktorá je nielen moderná a populárna, ale predstavuje veľmi vážne ohrozenie nášho územia,“ upozornila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov BSK a pokračuje: „Téma vážne zasahuje do socio-ekonomických ukazovateľov kraja. Preto župa vytvorila stratégiu adaptácie na zmenu klímy, ktorej spolutvorcami sú všetci relevantní aktéri z územia – od štátnych inštitúcií až po mimovládne organizácie. Adaptačný plán BSK nenahrádza adaptačné plány konkrétnych obcí, ale dáva obciam lepšiu vedomosť a orientáciu v téme, poskytuje im podporu a súčasne je určitým strategickým usmernením pre realizáciu adaptačných opatrení na ich území.“
Významnú časť dokumentu tvorí hodnotenie územnej zraniteľnosti z hľadiska štyroch dopadov zmeny klímy – častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, povrchové záplavy, riečne záplavy a dlhodobé suchá. Ako základná jednotka posúdenia sa berie do úvahy územie obce ako celku. Hodnotenie územnej zraniteľnosti BSK bralo do úvahy výstupy z Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy (Atlas), ktorý bol vyhotovený už pred začatím prác na Adaptačnom pláne BSK.
Pripravil: Michal Feik, Foto: archív BSK
