Úspešníci. Všetci odmalička túžime po uznaní a úspechu

0
422

Toto je príbeh o lekárke, ktorej cestu sledujeme od útleho detstva. A najmä to, ako túži odmalička po uznaní…ako vlastne my všetci. Ako sa bojíme zlyhaní a chceme, aby si ostatní všimli naše schopnosti, naše úspechy, naše napredovanie.⠀
Už prvé slová a vety vás chytia. Jej štýl písania je príjemný, plynúci a pohodový. Slovenská autorka Katarína Fedorová a jej Úspešníci. ⠀

Dedko bol samorast. Od jari do jesene nosil iba trenky, spustené do pol zadku. V špinavom dome mal plno zvierat. Nijako zvlášť sa o ne nestaral. Občas im na dvor vyhodil konzervu, otvorená – neotvorená, ideš! Úmrtnosť bola vysoká.
Na pochovávanie mali ustálený obrad. Dedko kopal jamu a ona zatiaľ našla vhodnú škatuľu. Sestra ju vystlala látkou, dedko uložil nebožtíka a truhlu vložil do zeme. Pomodlili sa nad ním, aj si zaspievali.

V prudkom tempe a s cynickou úprimnosťou rozvíjajú príbeh lekárky, ktorá svoju prácu, mužov aj deti vníma inak, než by sa patrilo. Dej sa odohráva v reáliách slovenského zdravotníctva, ktoré autorka dôverne pozná. S nezvyčajnou otvorenosťou a zmyslom pre humor pomenúva skutočné pocity hrdinky ukryté za predstieranou nehou, vášňou a záujmom.

Úspešníci je príbeh o žene, z ktorej sa stane lekárka, no svoju profesiu vníma inak, ako by sa patrilo…⠀Je to miestami vtipný román, no predovšetkým cynický, drsný, zo života a bez príkras. Autorka otvorene a bez obalu pomenúva skutočné pocity svojej postavy, ktorá sa ukrýva za “akože” záujem o ostatných, za nehu a vášeň, ktoré však len predstiera. ⠀

Katarína Fedorová je vyštudovaná právnička a tiež predsedníčka OZ Hematologický pacient. V oblasti sociálneho zabezpečenia pomáha onkologickým pacientom v rámci bezplatných poradní.

Prečítajte si úryvok z knihy Úspešníci:

Veľa času trávil v kostole. Na omšu chodil dvakrát denne, ráno a večer. Tri razy do týždňa zašiel na spoveď. Do chrámu sa vždy vystrojil. Plešinu pretrel brezovou vodou, na trenky natiahol tesiláky, baganče vytrel do najbližšie stojaceho zvieraťa. Aktívny náboženský život mu nebránil kla-mať a kradnúť. Pri cestách vlakom tvrdil, že majú pod šesť rokov, bez ohľadu na vek. Ak spolucestujúci niečo nechali na sedadle, okamžite to zbalil do tašky. Keď sa vrátili, o ničom nevedel. Museli ste to zabudnúť niekde inde! Svoje počínanie vnímal jánošíkovsky. Železnice sú bohaté. Aj ľudia, čo si môžu dovoliť kúpiť ďalekohľad. On je chudobný.
V detstve hladoval. Musel čakať, kým sa najedia rodičia, a so súrodencami sa pobiť o zvyšky. Konfrontácia kostolnej náuky s dedkovým konaním na ňu pôsobila zmätočne. Verila, že pánbožko existuje. Ale voľajako čudne. Sestra sa pred dedkom oddávala náboženskému vytrženiu.
Moje malé svetielko, chcem, aby svietilo!
Chválil ju, aká je utešená katolíčka. Nie ako ich otec, neznaboh! O otcovi sa pred nimi vyjadroval zásadne pohŕdavo. Predseda strany! Debil je to! Zomrel štýlovo, na posedenie vypil fľašu borovičky, ľahol si a už nevstal. Otec sa tváril nahnevane. Viac by sa mu páčilo, keby dedko zomieral dlho a mal čas všetko oľutovať. Uznať otcove kvality.
Dedkova láska jej chýbala. On jediný ich ľúbil naozaj. Hocikedy ich schmatol medvedími labami a vyhodil vysoko do vzduchu. Pristáť do jeho náručia bol najlepší pocit na svete. Hrával sa s nimi všelijaké smiešne hry. Naháňal ich alebo im kázal sa schovať. Vždy sa nechali nachytať. Po dlhých minútach napätého schovávania ho našli s pivom na gauči. Smial sa, aké sú hlúpe. Ony sa smiali s ním. Za dedkom plakala potajme. Otec plač neznášal. Plačúceho zahriakol alebo vysmial. Nerob mi tu hystériu! Len sa vyplač, budeš menej cikať!

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu