Séria Dotyky vášne pokračujú – je tu Zakázané pokušenie

0
844
Dotyky vášne a zakázané pokušenie

Dotyky vášne s nevypočítateľným, trochu arogantným sexi Erikom majú voľné pokračovanie v príbehu jeho najlepšieho priateľa, lámača čitateľských sŕdc, charizmatického a večne usmiateho Šimona… alebo nie je ani on tak celkom dokonalý?
Ak ste čítali Dotyky vášne od Martiny Jakubovej, bežte do kníhkupectva po voľné pokračovanie…alebo si ho pár klikmi objednajte na internete 🙂

Volá sa Zakázané pokušenie. A Martina na záver pripravila jedno veľké prekvapenie ohľadom dokonalého Šimona, do ktorého sa zamilovala väčšina čitateliek… Ale nepredbiehajme. O čom je jej novinka?

Svadba ich najlepších priateľov, alkohol a vzájomná príťažlivosť. Nebezpečná kombinácia, ktorá vyústi do krátkeho vášnivého romániku, po ktorom nasleduje obligátne: „ Čo sa stane vo Vegas, ostáva vo Vegas.“

Čo ak sa to však zopakuje a obaja zúčastnení sa odrazu ocitnú v situácii, ktorá je pre jedného pohromou a pre druhého nečakanou príležitosťou, v ktorú už nedúfal?

Jana si z mladosti nesie ťažké bremeno a už dávno rezignovala na niečo, čo by iní nazvali normálnym životom. Šimon je vtipný, úspešný, šarmantný a sexi a v živote mu chýba už iba jedno. Už dávno však pochopil, že niektoré sny ostanú navždy iba snami. Osud však obom poriadne zamieša karty a ich cesty spojí pre oboch naozaj nečakaným spôsobom.

Dá Jana sama sebe ešte jednu šancu na šťastný život? Je Šimon naozaj taký dokonalý, ako sa na prvý pohľad javí? Alebo pred ňou skrýva tajomstvá, ktoré potichu tikajú ako časovaná bomba, ktorá v okamihu všetko zničí?

Martine Jakubovej už vo vydavateľstve Motýľ vyšli romány: Dotyky vášne, P. S.: Hľadám chlapa, Líštička, Riskantná hra, Pád do ticha, Tajomný cudzinec.

Prečítajte si úryvok z novinky Zakázané pokušenie:

„Á, ten slávny Šimon. Na neho som naozaj zvedavá. Keby si sa nešla vydávať za Erika, myslela by som si, že máš záujem o neho.“
„O Šimona? Nie,“ zasmiala sa. „Je to však super chalan. Uvidíš. Taký môj anjel strážny.“
„Hmmm, už sa neviem dočkať. Dúfam, že je aspoň spolovice taký chrumkavý, ako o ňom rozprávaš,“ uškrnula som sa.
„Je, ale ruky preč,“ pohrozila mi. „Mám vás oboch príliš rada, než aby som sa potom musela medzi vás stavať.“
Nedala som najavo, že sa ma to trochu dotklo. Videla som, že automaticky predpokladá, že sa tam na neho vrhnem, a chcela ho, chudáčika, predo mnou chrániť.
„Jasné, budem obdivovať z diaľky,“ odpovedala som so sileným úsmevom. Asi som si mohla za to sama. Svojím správaním v Nemecku som jej dala na to dôvod.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu