Vaše diela vystavujú galérie po celom svete. Ako vnímate vaš návrat na umeleckú scénu do USA, konkrétne do Philadelphie?
Do USA som sa veľmi tešil. Poslednú výstavu som tam mal asi pred dvomi rokmi. Je vždy veľmi príjemne vrátiť sa do starých koľají, stretnuť priateľov, navštíviť obľúbené galérie.Výstavu do Philadelphii sme pripravovali s galeristom Edwardom Fongom, ktorý ma bohaté skúsenosti s výstavami v Azii a USA. Prevažne v NYC a Philly. Bola to skutonče výborna spolupráca a už teraz sa teším na daľšie. Koľko umeleckých diel ste ponúkli teno krát a aké bolo tematické zameranie? Na výstave je cca. 35 diel, prevažne kresby na papiery plus menšie plátna.Tématika diel by sa dala rozdeliť na 3 okruhy. Cestovanie po svete – za posledný čas som mal výstavy v Moskve, Európe a cesta do Japanonska.Medziľudské vzťahy – všade stretávam veľa zaujímavých ľudí, ktorí sa vždy objavia v dielach.Rovnováha – mňa ako výtvarníka v modernom svete – hľadanie silných ľudských a emočných podnetov na ceste životom.
Vaša tvorba ma charakteristicky rukopis (perokresba- lukagraphy) ako ju vnímali návštevnici výstavy a ako by ste ju charakterizovali? Lukagraphy je spojenie perokresby a grafického myslenia v jednom diele. Veľa fotografujem a to sa odráža aj pri celku a detaile pri tvorbe diela. Návštevníkom výstavy sa páčila hlavne možnosť neustále nachádzať v detailoch kresieb nové príbehy, ktoré ich vždy oslovili svojou spontánosťou a hravosťou. Je zaujímavé navzájom sa inšpirovať a učiť o tom čo kto vidí v dielach. Preto mám rád kontakt s ľudmi na vernisážach. Vždy ma to nabíja novou energiou.
Čo všetko pre vás znamená táto možnosť umeleckej prezentácie? Možno to charakterizovať aj ako istú inšpiráciu a cieľ?
Pre výtvarnika je dôležitá konfrontácia, cesta po ktorej kráčame je spoločná. Každa výstava nás učí niečo nové. Napríklad, prepájanie iných kultúr a poznaní. Pri dielach je dôležitá emócia a nie jazyk v ktorom boli vytvorené. Umenie nemá hranice, je určené pre každého. Inšpirácia je všade okolo nás a hlavne je v nás. Pocit byť stále lepší v tom čo robíme a inšpirovať tak aj druhých. Umenie je oáza v tomto našom krásnom uponáhľanom svete.
Atmosféra výstav s umelcom, ktorý prezentuje svoje diela je jedinečná. Vidite nejaky rozdiel, alebo prednosti, ktore ponúka americká scéna?
Scéna v USA je podľa mňa veľmi otvorená súčasnym trendom a prináša stále nové inovačné poznatky. Je však rozdielná naprieč kontinentom. To čo je “ in “ v NYC nemusi byť v Miami, alebo LA. Pre nás z Európy je vždy dobré priniesť naše diela do Ameriky a nadviazať tak dialóg s domácou scénou.
Hranice v umeleckom svete sa nevnímajú. Aký odkaz by ste dali začínajúcim umelcom, aby mali odvahu prekročiť tie svoje hranice? Áno, umenie nepozná hranice. Len tie osobnostne. Je dôležité vytýčiť si cestu a potom po nej začať kráčať. Nenechať sa odradiť počiatočnými neúspechmi. Tie určite prídu, ale ak veríme, že naša cesta je cieľ, skôr či neskôr sa to odzrkadli. Nájsť svoj vlastný štýl, neustále ho zdokonalovať je správna voľba.
Na záver taká osobná otázka. Ake sú vaše daľšie plány?
Rok 2020 prinesie veľa výstav, ktoré máme už pripravené. Začíname v Bratislave, potom NYC, Moskva, Japonsko a verim, že po dlhšom čase sa opäť objavime s výstavou aj v Prahe. Veľmi sa teším čo nám prinesie nový rok.
Luka Brase ( pravým menom Lukáš Brašeň ), je úspešny slovenský výtvarnik pochádzajúci z Dolného Kubína. Venuje sa kresbe, grafike, koláži aj fotografii. Študoval na Akadémii umenia v Banskej Bystrici u akademického maliara Igora Bencu.
text/foto: Elena Fedorková / Archiv L.B.
