Som tam doma, tak to naplno prežívam!
Spisovateľke Jane BENKOVEJ sa darí aj v Českej republike. Pred ôsmimi rokmi tam uzrel svetlo sveta prvý román a v týchto dňoch vychádza už 15. preklad jej knihy, ktorú na Slovensku dobre poznáme: Volavka.
Čakali ste takýto úspech v Česku?
Určite som sa pri podpise prvej zmluvy s nakladateľstvom Brána nad takým niečím nezamýšľala. Vďaka českým koreňom môjho ocka mám v sebe polovicu českej krvi, a tak mi veľmi záležalo na tom, aby som mohla svoje knihy ponúknuť aj českému čitateľovi, ale že to raz bude aj pätnásta kniha, na to som si netrúfala myslieť.
Stále je čo prekladať, u nás ste ich vydali už 42 a ďalšia vám onedlho vyjde…
Určite je stále z čoho vyberať, kníh na preklad mám dosť. Po spolupráci s Bránou v Česku moje knižky vychádzajú pod značkami MOBA a najnovšie najmä Naše vojsko, kde spoločne očakávame práve v týchto dňoch veľkú zásielku z tlačiarne s novým románom Volavka. Veľmi sa na to teším!
Presadili ste sa tam veľmi výrazne, čo isto nebolo jednoduché, lebo už to skúšalo a skúša viac autorov. Hovoríte tam po česky?
Ako kde. Väčšinou po slovensky, ale ak je potrebné v češtine – či už pri mediálnych výstupoch, podujatiach, prednáškach – nebránim sa tomu, slovenčinu aj češtinu vnímam ako svoje dva rodné jazyky, ktoré si stále rozširujem a zdokonaľujem aj pri písaní. V Česku som jednoducho doma, vždy som to tak cítila, aj keď bývam v Bratislave. Nás to tam celú rodinu vždy akosi priťahovalo, a to nielen preto, že máme v Česku, najmä v Prahe, veľa priateľov a rodiny. Moje školské prázdniny, to bolo množstvo výletov a dlhých pobytov s rodičmi na rekreáciách v Prahe, v malebných južných Čechách, na Šumave, v severných Čechách – Jizerské hory, Krkonoše… Ale aj na Morave, kde máme tiež niekoľko rodín.
Pamätáte si ešte svoju prvú českú knihu, tie dojmy…?
Jasné! Pamätám si veľmi živo aj ten deň, keď som vošla do nakladateľstva Brána, tam ma privítali dve dámy a neskôr aj pán riaditeľ. Všade plno kníh, ich nezameniteľná vôňa, pre mňa očarujúce prostredie a do toho tí ľudia, ktorí mi verili a skúsili to so mnou… Stále si to veľmi vážim. Ponuku vydávať preklady svojich kníh v Českej republike som dostala od viacerých vydavateľov, ale vtedy som si vybrala Bránu a bola z toho niekoľkoročná krásna spolupráca. Spomínam si, ako som s čerstvo podpísanou zmluvou na román Máš, čo si chcel, miláčik vyšla z budovy nakladateľstva a volala rodičom, aká krásna vec sa mi práve prihodila a koľko možností mi otvára. No priniesla mi oveľa viac, ako som očakávala a vôbec si vtedy dokázala predstaviť. Rada si spomínam aj na uvedenie tohto románu na trh, ktorého tvárami boli spevácka bohyňa Helena Vondráčková s manželom Martinom Michalom – dve obrovské osobnosti, ktoré si nesmierne vážim. Na krst knihy v Paláci kníh v srdci Prahy vtedy prišli desiatky novinárov, televízne štáby, takže môj rozbeh na českom trhu bol vcelku razantný. Veľmi rada chodím aj na pražský veľtrh Svět knih do Veletržného paláca a dúfam, že sa po tomto ťažkom uzavretom období v budúcom roku otvoria opäť aj jeho brány, býva to vždy krásne, veľmi profesionálne a výrazne navštevované podujatie so silným menom aj v zahraničí. Skutočný knižný sviatok a nádherné stretnutia s mojimi čitateľmi, ale aj kolegami-autormi z mnohých krajín.
Odvtedy sa vám vaše české pôsobenie rozbehlo, ste tam už známa autorka, obľúbená, no na český trh ste pomohli dostať sa aj iným kolegom zo Slovenska.
Šikovným ľuďom veľmi rada pomôžem, potom je už iba na nich, ako sa chopia ponúknutej šance a do akej miery chcú a vedia so sebou ďalej pracovať, aby sa neustále posúvali. Z ich úspechov sa veľmi teším. Nikdy nič však nepríde zadarmo, za všetkým je kopa snahy a práce. Ale mňa to baví, takže venujem aj veľa času veciam okolo vydania knihy, komunikačne i marketingovo stále na sebe pracujem, aby som sa posúvala ďalej, no nie hocikam. Už dávno veľmi zvažujem a vyberám si, kde sa prezentujem, lebo seriózneho priestoru zasa nie je až tak veľa.
Ste v pozícii známej autorky, svoju knihu ste mali možnosť venovať aj francúzskemu prezidentovi Macronovi, britskej kráľovskej rodine, niekoľkým prezidentom štátov…
… a odvtedy do nich dostávam krásne novoročné pozdravy, čo považujem za česť, a chystám sa prijať pozvania niektorých z nich na ďalšie zaujímavé diplomatické či spoločenské podujatia.
Volavka v Česku vám vychádza už 19. mája.
Verím, že poteší našich českých priateľov podobne ako na Slovensku a že sa na príbehu, ktorý vychádza z reality, zabavia.
Čo chystáte najbližšie pre svojich čitateľov?
V Českej republike to bude preklad románu Zamestnanie mama, potom česká verzia mojej aktuálnej slovenskej knižky Slabosť ako výhoda, ktorá tu vyšla iba nedávno. No a na Slovensku s mojím pánom vydavateľom usilovne pracujeme na novom románe Zradkyňa, ktorý je napísaný, už sme vybrali aj obálku, v podstate prácu na ňom náš tím v tomto období finalizuje. Podľa aktuálnej pandemickej situácie sa rozhodneme, či ju vyšleme na trh už v lete alebo na jeseň.
Ste autorkou aj zbierok rozhovorov, športovej knižky, biografií… Nechcete si spestriť románovú tvorbu opäť aj nejakým balíčkom rozhovorov so zaujímavými ľuďmi či literatúrou faktu?
Pýtajú sa ma na to viacerí novinári aj čitatelia. Nič nie je vylúčené, uvažujem o niekoľkých zaujímavých osobnostiach, ktorých životný príbeh by čitateľov mohol zaujať.
(red)
