Krvavá dedička sa zmenila na Červenú tigricu

0
425
Krvavá dedička Červená tigrica

Úžasná fantasy séria Krvavá dedička pokračuje!
Je tu druhý diel s názvom Červená tigrica.

Ana je poslednou právoplatnou dedičkou trónu, o ktorý ju pripravila šialená spriaznená Morganya. Tá plánuje vyhubiť každého, kto doteraz utláčal ľudí ovládajúcich obávanú mágiu. Ana sa tomu snaží všemožne zabrániť a vybudovať armádu spojencov, ktorí jej pomôžu získať späť krajinu a trón. Po jej boku stojí nebezpečný Ramson, no pohyboval sa v tieňoch podsvetia pridlho na to, aby mu Ana otvorila srdce a vložila mu do rúk osud svojej krajiny.

Už záver Krvavej dedičky priniesol niekoľko nečakaných zvratov a prísľub.
Červená tigrica je výborným pokračovaním, neklesá na kvalite ako sa to neraz pri dvojkách stáva. Ana vás vtiahne hneď do príbehu. Odhalila zradu vo vlastnej rodine, stoja proti nej mocní nepriatelia a ak chce zachrániť kráľovstvo, musí vložiť do stávky svoj život…

Aj druhý diel ponúka dostatok dobrodružstva, akcie, množstvo intríg a zákulisných hier. Vydarené fantasy, ktoré poteší srdce každého fanúšika tohto žánru. A prirodzene, nechýba ani romantikaJ

O čom bola Krvavá dedička?

V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Ak sa chce pomstiť za vraždu otca a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Podľahne Ana mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?

Začítajte sa do príbehu Červená tigrica:

Nad Novo Mynskom zadržiavala dych zima a Anastacya Mikhailová, zahalená tichom ostrým ako britva, hľadala v uliciach krv. Tu a tam jej spriaznenosť narazila na jej sotva badateľné stopy: fŕkanec vsakujúci do zeme ako farba, vyblednutá šmuha odtlačku ruky na zničenej pouličnej lampe.
Nečakala, že sa ešte niekedy vráti na toto miesto, kde na vlastnej koži okúsila stratu a videla krutosť svojej ríše. Ale pred niekoľkými týždňami, na úteku po tom, ako ju Morganya takmer zabila, Ana poslala svojmu starému priateľovi Yurimu, vodcovi Červenoplášťov, snehojastraba so žiadosťou o stretnutie.
Odpoveď dorazila, zašifrovaná, pre prípad, že by ju niekto zachytil. Čakaj o deviatej hodine dvadsiateho šiesteho dňa prvého mesiaca zimy na mieste, kde sme sa stretli naposledy. Hľadaj môj kontakt v tieňoch.
Iba v priebehu mesiaca ostala z Novo Mynsku len schránka toho, čím býval, keď sa tu s Yurim stretli. Po bohatých ľuďoch, ktorí ušli pred Morganyinou vládou na juh, ostali prázdne dače. Tí zvyšní sa zdržiavali vnútri, a keď Ana prechádzala okolo, ich krv sa za tenkými stenami slabo mihotala.
Nebol to nevídaný pohľad.
Na cestách počas uplynulých pár týždňov s Ramsonom mnohokrát narazili na prázdne mestá, kde cez rozbité okná a polozadebnené obchody hvízdal vietor. Z pohľadov na oznamy a letáky roztrúsené po uliciach si poskladali, ako si Morganya predstavuje svoj nový režim.
Novokorunovaná cisárovná Morganya Mikhailová vládne spravodlivo a Reformy cisárskeho dvora vedú Cyriliu do novej éry, hlásal jeden z nadpisov, zatiaľ čo iné oznamovali: Povinná registrácia nespriaznených, identifikačné doklady je nutné neustále nosiť so sebou.
Morganya pomaly, no isto, prevracala osudy spriaznených a nespriaznených. Ale detaily Ana zatiaľ nepoznala. Keď zahla za ďalší roh, prudko sa nadýchla. Ustrnula.
Na mieste, kde kedysi stála Ohrádka, ostala len obhorená kostra budovy. Groteskná napodobenina cyrilskej katedrály zhorela dočierna, vitrážové okná, ktoré kedysi vyobrazovali sporo odeté ženy, boli rozbité. Ostali po nich len zívajúce diery pripomínajúce prázdne očné jamky, zízajúce zo zdevastovanej tváre.
Bolo ťažké predstaviť si Ohrádku v  podobe, ktorú mala pred niečo vyše mesiacom, keď sa stretli s Yurim uprostred manéže obchodníkov so spriaznenými: búrlivej, plnej krútiacich sa tiel a teplého, štipľavého pachu potu a sladkých parfumov.
Pozlátené mahagónové dvere boli teraz rozbité. Keď vošla dnu, pod čižmami jej praskali trosky a jej kroky sa v tichu hlasno ozývali. Korálkové závesy posievali podlahu ako perly z roztrhnutého náhrdelníka a  dvojsedačky boli prevrátené a vyliezala z nich výplň.
Ana zdvihla svoju spriaznenosť ako fakľu, vycítila obrysy miesta skrz fŕkance krvi na stenách a  schodoch vedúcich do miestnosti pod zemou.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu