Úraz, vrodené chyby či neurodegeneratívne ochorenia môžu zmeniť funkciu močového mechúra do takej miery, že stratí svoju prirodzenú schopnosť plnenia a vyprázdňovania. Takúto poruchu má niekoľko tisíc ľudí na Slovensku bez ohľadu na vek, pohlavie alebo sociálne postavenie. Riešením, ktoré odporúčajú aj urológovia, je unikátna metóda liečby, vďaka ktorej môžu pacienti chodiť do práce, športovať či viesť plnohodnotný život bez výrazných obmedzení. Aj v tejto oblasti však narážame na úskalia, prečo sa u mnohých pacientov aj napriek existencii efektívnej liečby problémy opakujú, a tými sú v mnohých prípadoch aj strach či nedostatočná informovanosť.
„Neurogénny močový mechúr je závažné ochorenie, ktoré sa môže objaviť v dôsledku úrazov, poranenia miechy, vrodených ochorení ako je rázštep chrbtice, neurodegeneratívnych ochorení – sklerózy multiplex či Parkinsonovej choroby. U takýchto pacientov normálny proces plnenia a vyprázdňovania močového mechúra neprebieha správne, čo môže spôsobovať okrem opakujúcich sa infekcií močových ciest až zlyhanie obličiek,“ vysvetľuje doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD, prezident Slovenskej urologickej spoločnosti, primár oddelenia urológie a prednosta Kliniky urológie FNsP J. A. Reimana v Prešove.
ČIK je zlatý štandard
V minulosti takýto pacienti existovali s tzv. trvalou katetrizáciou, ktorá ich značne obmedzovala pri práci i v spoločenských aktivitách. Dnes je riešením tohto problému, ktoré odporúčajú aj slovenskí urológovia, tzv. čistá interminentná katetrizácia (ČIK), zjednodušene nazývaná aj „samocievkovanie“. Zásadnou súčasťou samocievkovania je jednorazový močový katéter, ktorý je pre ľudí s problémami močového mechúra podobnou pomôckou ako je napríklad pre cukrovkárov inzulínové pero. Ide o unikátnu, inovatívnu a diskrétnu metódu, ktorá umožňuje pacientom udržať fyziologickú funkciu močového mechúra a jeho celkové zdravie. Pomôcka je hygienicky uložená v puzdre a pacient ju môže mať stále so sebou v kabelke či taštičke. „Interminentná katetrizácia je najvyšším štandardom v liečbe porúch vyprázdňovania neurogénneho močového mechúra. Ak sa vykonáva správne, pacientom prináša zdravotné aj sociálne benefity a má oveľa menej nežiaducich komplikácií a rizík v porovnaní s inými metódami liečby,“ dodal doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD.
Samocievkovanie sa pacient musí naučiť
Ak lekár rozhodne, že pacient potrebuje katetrizáciu, skontroluje ústie močovej trubice, jej priechodnosť a určí veľkosť katétra alebo cievky. Následne pacienta preberá zdravotná sestra, ktorá ho vykonávanie metódy samocievkovania naučí. Pacient ju môže vykonávať aj sám alebo s pomocou inej osoby, najčastejšie rodinného príslušníka. U detí ju vykonávajú rodičia.
„Sestra katetrizáciu nevykonáva, ale inštruuje pacienta počas celého výkonu, a teda ako má katéter držať, ako zavádzať a ako likvidovať. Ak pacienta cievkuje iná osoba, celý proces edukácie najprv vysvetlíme a až potom vykonávame,“ hovorí zdravotná sestra Zuzana Tkáčová, ktorá pôsobí na Klinike urológie FNsP J. A. Reimana v Prešove a sama pacientov učí, ako správne cievkovanie vykonávať.
Nevyprázdnený močový mechúr je veľkým rizikom pre obličky
V roku 2023 sa na Slovensku aktívne samocievkovalo približne 2 100 ľudí. Z toho 62 % bolo mužov a 38 % žien. Celkovo sa spotrebovalo 2 928 109 kusov jednorazových katétrov, čo je oproti roku 2022 nárast o 5,7 %. Napriek tomu, že ide o bezpečnú metódu, odborné štúdie ukazujú, že až 50 % pacientov v liečbe zlyhá už v priebehu prvých piatich rokov od jej nastavenia. Dôvodom je najmä strach či nedostatok informácií. Nácvik katetrizácie tiež nejaký čas trvá a u každého pacienta je individuálny. „Je skupina ľudí, ktorá katetrizáciu odmieta. Vidia v tom problém či záťaž spojenú s výkonom, majú z toho stres a strach z rizika poškodenia močovej trubice. Snažíme sa ich však edukovať v tom, že práve opak je pravdou. Sú aj pacienti, ktorí sa po čase prestanú katetrizovať a prichádzajú s opätovným ťažkosťami. Najdôležitejším aspektom tohto procesu je vysvetliť pacientovi dôležitosť až nutnosť katetrizácie pre záchranu močových ciest. Ak si má pacient vybrať život s trvale zavedeným permanentným močovým katétrom, alebo metódu ČIK, tak jednoznačne odporúčame ako prvú voľbu ČIK. Pacient môže pracovať, športovať, byť aktívny, no pri trvale zavedenom katétri sú tieto aktivity obmedzené,“ hovorí Zuzana Tkáčová s tým, že ak pacient túto metódu zvládne, po čase mu prinesie mnohé výhody. „Táto metóda pacientom výrazne zlepšuje kvalitu života, naopak nevyprázdnený močový mechúr je pre pacienta veľkým rizikom poškodenia močových ciest a obličiek.“
Úskalia spojené s vykonávaním katetrizácie sú však aj na strane zdravotného systému. Tréning pacienta trvá v ambulancii v priemere 45 minút a na ten práve veľakrát nie je čas, čo priznáva zo svojej praxe aj Zuzana Tkáčová: „Času nie je nikdy dosť a pacientov nám pribúda, najmä tých v akútnom stave“.
Špecializované centrá ako forma pomoci
Spoločnou aktivitou Slovenskej urologickej spoločnosti a dodávateľa zdravotníckych pomôcok Coloplast na Slovensku postupne vzniklo celkovo 23 špecializovaných ČIK centier, ktoré pomáhajú pacientom s problémami močového mechúra. ČIK centrum pozostáva z dvoch odborníkov: lekára, ktorý intermitentnú katetrizáciu indikuje na základe diagnózy pacienta a sestry, ktorá naučí pacienta, alebo jeho rodinného príslušníka ČIK vykonávať. Pacient sa do centra môže dostať na odporúčanie lekára, sestry, alebo sa aj sám objedna.
Metóda liečby je plne hradená zdravotnými poisťovňami, pričom dospelý pacient má štandardne nárok na 120 kusov katétrov mesačne, v praxi to znamená, že by sa mal cievkovať štyrikrát denne.
„Na trhu sú už dnes dostupné moderné a inovatívne zdravotnícke pomôcky, ktoré dokážu diskrétne riešiť aj závažnejšie diagnózy, ako je napríklad neurogénny močový mechúr. Aj čistá intermitentná katetrizácia je dôkazom, ako môže napredovanie inovácií v zdravotníckom sektore skvalitňovať životy pacientov,“ dodala za Slovenskú asociáciu dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED Ing. Katarína Danková, PhD., MHA.
Foto: Grape PR
