Svojím telom sa zaoberáme už od puberty. Zvyčajne nájdeme niečo, čo nám nevyhovuje, malo by byť iné. Chceme mať stehná ako kamarátka, prsia ako tá druhá a vypracované brušné svaly ako chalani. V dospelosti nad niektorými týmito snami mávneme rukou. Tu však nastupuje stres v zamestnaní, problémy s rodinou, ktoré sa viac či menej vedome odrážajú aj v našom jedálničku. Práve tu číha porucha príjmu potravy. 

Čo je vlastne porucha príjmu potravy?

Pre vysnívanú postavu sme často ochotní urobiť neskutočne veľa. Je jedno, koľko máme rokov, či ide o ženu alebo muža. Obmedzujeme jedlo, tvrdo športujeme, niekto si vyberá diétu alebo komplexnú zmenu životného štýlu. Ani jedno nie je samo o sebe zle a k vysnívanej postave sa postupne dopracujeme. Ak sa však telo a jeho krivky stanú posadnutím, môžeme ohroziť svoje fyzické aj psychické zdravie. Porucha príjmu potravy sa neobjaví zo dňa na deň, prichádza pomaly a postupne. Začína to chudnutím niekoľkých prebytočných kilogramov. Chudnutie sa však časom stane životnou prioritou, posadnutosťou. Človek s týmto ochorením sa často uzatvára do vlastného sveta, v ktorom rieši len vlastný vzhľad a jedlo. Porucha príjmu potravy je charakterizovaná nezdravým prístupom k jedlu a vlastnému telu. 

Ako vzniká?

Nedá sa povedať, že by existoval jeden spúšťač poruchy príjmu potravy. Pre ochorenie je typické skreslené vnímanie vlastného tela. Typické príčiny sú:

  • Psychologické – spúšťačom bývajú emocionálne problémy alebo porucha osobnosti ako je napríklad depresia alebo úzkosť, zložité životné udalosti, rodinné faktory.
  • Biologické – vznik môže zrýchliť genetická predispozícia, alebo aj nedostatočné množstvo niektorých hormónov v tele. Toto ochorenie postihuje viac ženy než mužov.
  • Sociálne – tlak zo strany spoločnosti alebo rodiny, partnera.
  • Fyzické – napríklad ochorenie žalúdka alebo pankreatitída.
  • Medicínske – spôsobené užívanými liekmi.

Typy poruchy príjmu potravy

Porucha príjmu potravy sa radí medzi duševné poruchy. Osoby s týmto ochorením nie sú schopné prijímať potravu v dostatočnom množstve. Patria sem napríklad: mentálna anorexia, bulímia či záchvatové prejedanie sa.

Mentálna anorexia vedie k zámernému odmietaniu potravy. Ľudia s anorexiou udržiavajú pre úmyselné znižovanie váhy extrémne nízky glykemický príjem. Tvrdohlavo sa snažia držať vlastných, vnútorne nastavených pravidiel príjmu potravy. Tento štýl držia dlhodobo, príjem je veľmi deficitný a typická je pre nich podváha. 

Bulímia predstavuje prejedanie sa vo veľmi krátkom čase. Je to spojené s pocitom viny, zlyhania. Preto je ďalším krokom trest vo forme hladovania, veľmi intenzívneho alebo dlhodobého cvičenia a prípadne následné vyvracanie potravy. Pre rýchle odstránenie prijatého jedla z tela si človek s týmto problémom pomáha užívaním laxatív (látky s preháňacím účinkom) alebo diuretík (lieky na odvodnenie). Bulímia je sprevádzaná veľmi extrémnymi zmenami v jedálničku. 

Záchvatové prejedanie sa je podobné bulímii. Chýba v ňom však kompenzácia v podobe zákazu jedla a je to podobne extrémne správanie. Postihnutá osoba zje v krátkom čase veľké porcie jedla. Následne nastupuje pocit viny. Presýtenie býva spájané s bolestivými stavmi z prejedania sa. Situáciu  však rieši ďalším jedlom. 

Menej časté poruchy stravovania

Známe sú však aj iné formy poruchy príjmu potravy. Nie sú také časté, ale dôsledky bývajú vážne. Patrí medzi nich napríklad: 

  • syndróm pica (pojedanie nestráviteľných vecí),
  • ruminatívna porucha (pre toto ochorenie je typické navrátenie žalúdočného obsahu späť do úst a jeho opakované prežúvanie, prehltnutie alebo vypľutie),
  • reštriktívna porucha príjmu potravy (pri tejto poruche človek nerieši chudnutie alebo tvar postavy, ale sa vyhýba určitým potravinám kvôli ich chuti, konzistencii, vzhľadu či teplote).

Upozornenie 

Do kolotoča poruchy príjmu potravy sa dá spadnúť aj nevhodne vybranou diétou, pretože aj pri nej musíte dbať na správne zloženie živín. Dôkladne si zvážte, či je pre vás daná diéta vhodná. Ak máte pochybnosti, obráťte sa napríklad na výživových poradcov diéty Prodietix, ktorí vám dobre poradia a vyberú vhodnú formu stravovania. 

S týmto druhom ochorenia by človek nemal zostávať sám. Zvyčajne je potrebná spolupráca niekoľkých odborníkov – praktického lekára, psychológa, psychiatra a nutričného terapeuta. Dôležitá je aj podpora rodiny. Zásadný je však prvý krok – priznať si, že si s danou situáciou neporadíme sami. Porozprávať sa o svojom probléme s lekármi a rodinou prináša samo o sebe značnú úľavu a zásadný krok k započatiu liečenia. 

Text: Monika Mičuchová

Foto: Prodietix

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu