Maliarka Jana Čepa, rodáčka z Vysokých Tatier, ponúka na výstave obrazov Krajina ticha príbeh krajiny dôverne známej, prežívanej od detstva. Maľuje s dôrazom na zachytenie svetla v priestore. Istým spôsobom nadväzuje na predchádzajúci cyklus, v ktorom skúmala podobu svetla prechádzajúceho cez sklá okien, nasledovali maľby plies a mýtické pohľady na tatranské zákutia. Výstavu v bratislavskom Dessewffyho paláci si záujemcovia môžu pozrieť až do 10. októbra 2023.
Svetlo ako nosná téma je dlhoročný premyslený autorsky koncept maliarky Jany Čepa. Možno nečitateľný na prvý pohľad. Stačí sa zamerať na tému a fragmenty prírody, ktoré nám ponúka a objavíme netušené súvislosti. Odraz svetla na bieloskvúcom kmeni brezy. Pohltenie svetla tmavým lesným zátiším. Odraz stromov na hladine plesa. Tatranské štíty s aurou. Kmene stromov pôsobiace ako stĺpy v posvätnom chráme či horizont lesa zrkadliaci sa na vodnej hladine. Jana Čepa stvárňuje les ako pulzujúci živý organizmus. Najlepšie svoj prístup k tvorbe vyjadruje vo svojom vyznaní: „V maľbe som zvolila reč symbolov k uchopeniu vlastného vnútra. Krajina, dôverne známe prostredie, ktorým sa nechávam obklopovať, mi poskytla priestor vnímať transcendentno skrz námety, ktoré sa mi akoby samé ponúkajú a absentujú balast a prvky, ktoré sú k životu len málo potrebné. Vznikajúce prírodné motívy, akoby až „presiaknuté citom“, kde matéria vytvára akúsi kulisu k uchopeniu neuchopiteľného, sa stali nosnou témou obrazu. Oko diváka navádzam k samotnej podstate, k videniu neviditeľného. Ako sa mení nálada krajiny, mení sa aj charakter maľby, kedy sa zdanlivo monochrómne námety striedajú s dramaticky zachytenou farebnou škálou. A hmota, ktorá zrazu naberá na sile, ustupuje priezračnosti oblohy. Spoločne so svetlom dodávajú krajine pocit nekonečna. Farba, objavujúc sa čoraz častejšie, nachádza pevné miesto vo vlastnom maliarskom sebavyjadrení a zintenzívňuje pocity prchavého momentu danej chvíle. Ako hudobná skladba, ktorá potrebuje stále komplikovanejšie partitúry, aby došlo k jej naplneniu.“
Carmen Kováčová z Galérie u anjela v Kežmarku a kurátorka výstavy Jana Čepa – Krajinou ticha k autorkinmu vyznaniu ešte dodáva: „Neviem či je to len témou, blízkosťou Tatier, ale v čomsi sú jej diela dôverne známe, blízke môjmu srdcu. Fragment krajiny zachytáva prchavý dojem, zlomok niečoho skôr tušeného ako konkrétneho. Je to predovšetkým lyrická, poetická, zvnútornená interpretácia. Tá Krajina má v sebe dojímavosť, nehu a clivotu. Zachytáva okom bedlivého pozorovateľa nezameniteľnú momentku plynutia času. Obrazy pôsobia komorne, staticky ako japonské tušomaľby. Rezignovala na krajinu ako celok, panoramatický pohľad. Čoraz viac si vyberá fragmenty, sekvencie, výrezy. Pozýva nás na prechádzku štyrmi ročnými obdobiami. Pričom sa bravúrne vyhla sentimentu, často spojeného s touto témou. V jej tvorbe dominujú obrazy jednoduché až obyčajné. Zjednodušené k podstate videného až zostáva len pocit, emócia. Čakajú na útok našich zvedavých pohľadov. Príroda nás omráči tichom a nevšednou krásou.“
Maľba je autorkina poézia o krajine. Pôsobí na všetky naše zmysly. Dajte sa pozvať do sympatickej galérie v Dessewffyho paláci a ponorte sa do tichej meditácie cez magické výseky živej prírody. Očisťujúcu meditatívnu prechádzku si môžete dopriať až do 20. októbra 2023.
Foto: archív Galérie u anjela
