Toto je príbeh o lekárke, ktorej cestu sledujeme od útleho detstva. A najmä to, ako túži odmalička po uznaní…ako vlastne my všetci. Ako sa bojíme zlyhaní a chceme, aby si ostatní všimli naše schopnosti, naše úspechy, naše napredovanie.⠀
Už prvé slová a vety vás chytia. Jej štýl písania je príjemný, plynúci a pohodový. Slovenská autorka Katarína Fedorová a jej Úspešníci. ⠀
Dedko
bol samorast. Od jari do jesene nosil iba trenky, spustené do pol zadku. V
špinavom dome mal plno zvierat. Nijako zvlášť sa o ne nestaral. Občas im na
dvor vyhodil konzervu, otvorená – neotvorená, ideš! Úmrtnosť bola vysoká.
Na pochovávanie mali ustálený obrad. Dedko kopal jamu a ona zatiaľ našla vhodnú
škatuľu. Sestra ju vystlala látkou, dedko uložil nebožtíka a truhlu vložil do
zeme. Pomodlili sa nad ním, aj si zaspievali.⠀
V prudkom tempe a s cynickou úprimnosťou rozvíjajú príbeh lekárky, ktorá svoju prácu, mužov aj deti vníma inak, než by sa patrilo. Dej sa odohráva v reáliách slovenského zdravotníctva, ktoré autorka dôverne pozná. S nezvyčajnou otvorenosťou a zmyslom pre humor pomenúva skutočné pocity hrdinky ukryté za predstieranou nehou, vášňou a záujmom.
Úspešníci je príbeh o žene, z ktorej sa stane lekárka, no svoju profesiu vníma inak, ako by sa patrilo…⠀Je to miestami vtipný román, no predovšetkým cynický, drsný, zo života a bez príkras. Autorka otvorene a bez obalu pomenúva skutočné pocity svojej postavy, ktorá sa ukrýva za „akože“ záujem o ostatných, za nehu a vášeň, ktoré však len predstiera. ⠀
Katarína Fedorová je vyštudovaná právnička a tiež predsedníčka OZ Hematologický pacient. V oblasti sociálneho zabezpečenia pomáha onkologickým pacientom v rámci bezplatných poradní.
Prečítajte si úryvok z knihy Úspešníci:
Veľa času trávil v kostole. Na omšu chodil dvakrát
denne, ráno a večer. Tri razy do týždňa zašiel na spoveď. Do chrámu sa vždy
vystrojil. Plešinu pretrel brezovou vodou, na trenky natiahol tesiláky, baganče
vytrel do najbližšie stojaceho zvieraťa. Aktívny náboženský život mu nebránil
kla-mať a kradnúť. Pri cestách vlakom tvrdil, že majú pod šesť rokov, bez
ohľadu na vek. Ak spolucestujúci niečo nechali na sedadle, okamžite to zbalil do
tašky. Keď sa vrátili, o ničom nevedel. Museli ste to zabudnúť niekde inde!
Svoje počínanie vnímal jánošíkovsky. Železnice sú bohaté. Aj ľudia, čo si môžu
dovoliť kúpiť ďalekohľad. On je chudobný.
V detstve hladoval. Musel čakať, kým sa najedia rodičia, a so súrodencami sa
pobiť o zvyšky. Konfrontácia kostolnej náuky s dedkovým konaním na ňu pôsobila
zmätočne. Verila, že pánbožko existuje. Ale voľajako čudne. Sestra sa pred
dedkom oddávala náboženskému vytrženiu.
Moje malé svetielko, chcem, aby svietilo!
Chválil ju, aká je utešená katolíčka. Nie ako ich otec, neznaboh! O otcovi sa
pred nimi vyjadroval zásadne pohŕdavo. Predseda strany! Debil je to! Zomrel
štýlovo, na posedenie vypil fľašu borovičky, ľahol si a už nevstal. Otec sa
tváril nahnevane. Viac by sa mu páčilo, keby dedko zomieral dlho a mal čas
všetko oľutovať. Uznať otcove kvality.
Dedkova láska jej chýbala. On jediný ich ľúbil naozaj. Hocikedy ich schmatol
medvedími labami a vyhodil vysoko do vzduchu. Pristáť do jeho náručia bol
najlepší pocit na svete. Hrával sa s nimi všelijaké smiešne hry. Naháňal
ich alebo im kázal sa schovať. Vždy sa nechali nachytať. Po dlhých minútach
napätého schovávania ho našli s pivom na gauči. Smial sa, aké sú hlúpe. Ony sa
smiali s ním. Za dedkom plakala potajme. Otec plač neznášal. Plačúceho
zahriakol alebo vysmial. Nerob mi tu hystériu! Len sa vyplač, budeš menej
cikať!
