Uplynulý rok zavŕšil poldruha storočné úspešné účinkovanie organizovanej turistiky na území Slovenska. Bol to práve začiatok 2. polovice 19. storočia, kedy sa v dôsledku nástupu druhej priemyselnej revolúcie v Európe menil aj spôsob života, najmä tej úspešnejšej a bohatšej časti populácie. Tá získala príležitosť viac sa zamerať na príjemnejšie využitie voľného času. Jedným z možných spôsobov jeho zmysluplného naplnenia boli aktivity smerované do voľnej prírody. Podnetom boli už aj vtedy dostupné vedomosti o blahodarných účinkoch pobytu vo vysokohorskom prostredí na prevenciu i liečenie pľúcnych chorôb.
„Spoločné vychádzky do prírody za účelom relaxu, zábavy a poznávania krajiny sa stali znakom moderného spôsobu života a úspešného spoločenského postavenia. „To už bol len krok k vzniku organizovanej turistiky, zakladaniu spolkov, ktoré sa podujali pobyt v prírode a výlety, najmä do hôr, organizovať,“ popisuje Miroslav Herchl v najnovšom časopise Krásy Slovenska. Najstarší časopis, ktorý u nás vychádza nepretržite od roku 1921, prináša v každom čísle množstvo zaujímavostí o Slovensku – turistika, príroda, kultúra, historické pamiatky.
Prvý turistický klub
Za prvý turistický klub v Európe je považovaný The Alpin Club, ktorý vznikol v Londýne v roku 1857. Za ním čoskoro nasledovali ďalšie, medzi nimi ako deviaty v poradí aj Uhorský karpatský spolok (UKS) na území Slovenska. Založili ho na občianskom princípe na ustanovujúcom valnom zhromaždení 10. augusta 1873 v Smokovci. Od začiatku v ňom prevažovali spišskí Maďari a Nemci, ale početné zastúpenie mali v ňom aj Slováci a príslušníci ďalších národností. Postupne sa v rámci UKS formovali oblastné organizačné zložky, sekcie, ktoré mali sídla v rôznych územných častiach Uhorska, resp. jedna z nich, sliezska, dokonca za jeho hranicami, v meste Breslau (dnes Vroclav).
Ešte pred UKS vznikli na území Slovenska spolky zamerané aj na turistiku, ale mali len lokálny význam alebo krátke trvanie. V tejto súvislosti spomeňme aspoň Sitniansky klub (Sitnya club) založený v roku 1860 v Banskej Štiavnici, ktorý v roku 1874 vybudoval v Štiavnických vrchoch aj prvý značkovaný turistický chodník na našom území.
Uhorský karpatský spolok
Kežmarské obdobie UKS
Uhorský karpatský spolok (v maďarskom jazyku Magyarországy Kárpátegyesület, po nemecky Ungarischen Karpathenverein) za krátky čas po vzniku rozšíril svoje aktivity na veľkú časť vtedajšieho Uhorska. Úsilie zameral predovšetkým na vytváranie podmienok na turistiku a celkový rozvoj cestovného ruchu, najmä v oblasti Vysokých Tatier a ich okolí. Hlavne v období rokov 1873 – 1884, nazývanom podľa sídla spolku kežmarské, mal spolok výrazný podiel na celkovom rozvoji tatranskej oblasti. Inicioval a podporoval výstavbu nových ciest, budoval a značkoval turistické chodníky, prenajímal si a staval nové prístrešky, útulne a chaty.
Sekcie UKS organizovali pravidelné stretnutia svojich členov, informovali ich o prírodných danostiach navštevovaných oblastí, o novinkách vo výstroji do hôr. Združovali vo svojich radoch odborníkov z rôznych prírodovedných i ďalších odvetví a podporovali ich výskumné aktivity. Výsledky bádaní uverejňoval UKS vo svojich ročenkách, ktoré uvádzali aj výsledky aktivít a hospodárenia jednotlivých sekcií spolku. Vychádzali v maďarskom, resp. nemeckom jazyku a nechýbali v nich podrobné popisy nových turistických trás, evidencia prvovýstupov na tatranské vrcholy a predstavenia nových útulní a chát.
Počas kežmarského obdobia UKS vznikli tieto sekcie s aktivitami na území Slovenska: beskydská sekcia hneď od založenia v roku 1877 rozvinula činnosť v okolí svojho sídla Užhorodu, ale aj do oblasti Vihorlatu, kde prestavali dva chátrajúce objekty na útulne – pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 sa sekcia zaslúžila aj o vybudovanie cesty od Morského oka k Sninskému kameňu a následne sa spojila s marmarošskou sekciou. Vytvorili tak východokarpatskú sekciu so sídlom v Novom Meste pod Šiatorom.
Gemerská sekcia so sídlom v Rožňave vznikla v máji 1881. Spolu s východokarpatskou sekciou hneď v nasledujúcom roku postavila prvú turistickú chatu pri starom vchode do jaskyne Baradla. Budovala chodníky vo vnútri jaskyne. Po dvoch rokoch činnosti zanikla, ale v roku 1910 bola jej činnosť opäť obnovená.
Východokarpatská sekcia UKS vznikla v auguste 1881 zlúčením beskydskej a marmarošskej sekcie. Jej sídlom sa stalo Nové Mesto pod Šiatorom (Sátoraljaújhely). Za tajomníka sekcie zvolili Karola Siegmetha, ktorý rozbehol jej rozmanitú činnosť na plné obrátky. Sekcia svoje aktivity zamerala na Zádielsku a Hájsku dolinu, predovšetkým na sprístupňovanie Zádielskej doliny. Organizovala turistické výstavy, venovala sa aj publikačnej činnosti – K. Siegmethovi vyšiel v dvoch vydaniach turistický sprievodca po Košiciach, abovsko-gemerskej jaskynnej oblasti a východných Karpatoch. V roku 1883 sekcia postavila útulňu na úpätí Vihorlatu. Volali ju Antalova útulňa.
Vo februári 1882 vznikla najmä zásluhou gymnaziálneho profesora Martina Rotha novoveská sekcia UKS so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Sekcia sústredila svoju činnosť na Slovenský raj, v ktorom sa podieľala na prieskume a sprístupňovaní roklín, budovaní prístreškov a vytváraní podmienok aj na viacdenné turistické pobyty.
Aké bolo Levočské a Spišskonovoveské obdobie UKS? Čo sa dialo, keď Uhorský karpatský spolok zanikol v súvislosti so zánikom Rakúsko-Uhorska v roku 1918? Aj o tom sa dočítate v aktuálnom čísle Krásy Slovenska 1-2/2024.
Autor Miroslav Herchl, archívy Ernesta Rusnáka a Miroslava Herchla
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska. Predplatné nájdete TU.
