Je mladá, krásna a nesmierne talentovaná. A práve vďaka talentu má svoju kariéru našliapnutú tým správnym smerom.
„Keď človek nemá veľké sny, o ktoré sa musí snažiť, tak akoby neexistoval!“
I keď by ste ju podľa vzhľadu tipovali na niekoho, kto často pózuje pred objektívom, opak je pravdou. 20 ročná Nina Skalíková síce dennodenne stojí pri fotoaparáte, ale len za jeho objektívom! Nás v redakcii jej fotky zaujali natoľko, že sme sa rozhodli túto mladú fotografku požiadať o rozhovor. A tak nám Nina prezradila o čom sníva a aké sú jej rady pre začínajúcich fotografov.
Kedy si v sebe objavila lásku k foteniu? Prišlo to náhle zo dňa na deň?
K foteniu ma odmalička viedol môj otec, ale to som si fotila len kvetinky a chrobáčikov. A neskôr v puberte, asi v 14tich rokoch, to prišlo nejako samo od seba, keď som zistila, že s fotením a následnou úpravou fotiek neviem zrazu prestať.
Aké boli tvoje začiatky? Musela si každého naháňať a prosiť ho, aby ti zapózoval?
Zo začiatku som fotila len kamarátky, pretože som bola trochu hanblivá, ale časom som sa naučila oslovovať cudzie dievčatá, z čoho vzišlo nejedno priateľstvo.
Zmenilo sa niečo za tie roky na tvojej tvorbe?
Na mojej tvorbe sa zmenil asi len môj postoj k nej. Vždy som rada fotila pekné ženy na taký rozprávkový štýl. Len teraz už mám na seba vyššie nároky ako kedysi, a neuspokojím sa len tak s niečím. Taktiež by som chcela fotiť viac vlastných projektov s hlbšou myšlienkou. Len také veci bohužiaľ neviem dotiahnuť do konca.
Akým smerom by si sa chcela uberať ďalej? Fotiť reklamy, portréty alebo do magazínov… ?
Vždy hovorím, že keď človek nemá veľké sny, o ktoré sa musí snažiť, tak akoby neexistoval. Preto je mojim najbližším cieľom fotenie pre VOGUE a potom sa uvidí (smiech).
Ovplyvňuje ťa práca natoľko, že pri pohľade na akúkoľvek fotku ju začneš analyzovať či rozmýšľať, ako by si ju ty urobila?
Pri pohľade na akúkoľvek nie, ale pri tých zaujímavejších sa mi to, samozrejme, stáva. No skôr mám takú profesionálnu deformáciu z retušovania, že sa občas pri rozhovore s niekým pristihnem, ako sa v hlave snažím vyretušovať nedokonalosti na jeho tvári…
V dnešnej dobe sociálnych sietí sa za fotografa považuje takmer každý. Myslíš si, že vďaka tomuto trendu to majú začiatočníci dnes jednoduchšie?
Určite áno. Ja som tak pred rokmi tiež začínala a bez mojej stránky by som tak rýchlo nenapredovala. No dnes je tých stránok naozaj priveľa a ľudia málokedy rozoznajú kvalitnú prácu. Človek musí mať v sebe aj niečo viac, aby sa vedel presadiť a zaujať, pretože niekedy to len fotkami, aj keď peknými, jednoducho nejde. Ja mám k mojim „fanúšikom“ osobitný, priateľský prístup už od začiatku a myslím, že tým sa možno od iných stránok trochu líšim a že to majú ľudia radi.
Aké rady máš pre začínajúcich fotografov?
Na túto otázku vždy odpovedám: fotiť, fotiť a fotiť! Skúšať nové veci a učiť sa na vlastných chybách. Niet lepšieho pocitu, ako keď po dlhom skúšaní na niečo prídete sami, vlastnou zásluhou. A samozrejme, robiť to z lásky a nevidieť hneď za tým peniaze!
foto: archív N.S.
