„Najšokujúcejším faktom o vojne je, že jej obete a nástroje sú jednotlivé ľudské bytosti a že tieto jednotlivé bytosti sú monštruóznymi praktikami politiky odsúdené zabíjať alebo umierať v bojoch, ktoré nie sú ich vlastné,“ napísal Aldous Huxley.
A o tom je aj príbeh Slzy z jantáru. Citlivý román o dvoch rodinách poznačených druhou svetovou vojnou, no previazaných putami lásky a odvahy, ktorý vykresľuje, akí sme všetci zraniteľní a že každý z nás sa raz môže stať pútnikom bez domova túžiacim nájsť si kúsok miesta pre život v mieri.
Keď do života Ilsinej rodiny kruto zasiahne vojna, jej rodina – aby prežila – sa musí v krutej zime pripojiť k najväčšiemu exodu v dejinách ľudstva. Narýchlo opúšťajú milovanú farmu a všetko, čo poznajú, a vydávajú sa v ústrety neistej budúcnosti. Ilse má našťastie po svojom boku mladého poľského robotníka Janusza, ktorý jej cestou rozpráva prekrásne ľudové rozprávky a pomáha jej tak zabudnúť na zimu, hlad a vojnové hrôzy. Okrem iného jej rozpráva aj o obliehanom kráľovstve v Baltskom mori a o jantárových slzách kráľovnej so zlomeným srdcom.
V tom istom čase sa Arno a jeho mama snažia utiecť pred pomstychtivou ruskou armádou a skrývajú sa v ruinách starého sídla v nádeji, že po skončení vojny sa znova stretnú so zvyškom svojej rodiny. Nakoniec sa však aj oni musia vydať na neistú cestu do neznáma. Ich jediným majetkom sú dve malé náušnice v tvare jantárových sĺz, ktoré sa stávajú symbolom spolupatričnosti a nezlomnej vôle žiť a hľadať svoje šťastie na zemi.
V slovenčine už vyšiel Bzukot včiel od tejto pozoruhodnej autorky. Slzy z jantáru je príbeh podľa skutočných udalostí o dvoch rodinách: Hahlbrockovcoch a Schipperovcoch. Príbeh z 2.svetovej vojny, ktorý názorne ukazuje násilie, brutalitu a nebezpečenstvo, akým museli ľudia čeliť. Príbeh o rodinách, ktoré pred tým utekali a ich cesty boli doslova nočnou morou. Len preto, aby si zachránili holé životy…
Ilse a Arno prišli o detstvo a museli rýchlo dospieť. Niekedy až neveriacky krútite hlavou nad tým, čo všetko zažívali, koľko odvahy sa v nich skrývalo.
Sofiía Segovia
Narodila sa v Monterrey, v Mexiku. Vyštudovala komunikáciu na Universidad de Monterrey, mylne sa domnievajúc, že z nej bude novinárka. Jej skutočnou láskou sa však stala literárna tvorba. Pôsobila ako učiteľka kreatívneho písania, scenáristka či riaditeľka komunikácie miestnych politických kampaní. Napísala tiež niekoľko divadelných hier pre miestne divadlo.
Sofía rada cestuje po svete, no ešte radšej sa vracia domov, k svojmu manželovi, trom deťom, dvom psom a mačke. Román Bzukot včiel (Murmullo de las Abejas) sa stal latinsko-americkým bestsellerom. Vydavateľstvo Penguin Random House ho nazvalo Objav roka a iTunes zasa Román roka.
