„…
Pripúšťam, najprv si vzbudila len moju zvedavosť, lebo si bola zrazu… taká
iná. Nepoddajná. Keď si si vtedy poranila členok a spala u mňa, vycítil som, že
si stále panna, a to ma načas zastavilo. Dôvod som si bol schopný priznať až
teraz.“
„A prezradíš mi ho?“ naliehala som, keď sa odmlčal a díval sa kamsi mimo mňa.
Ešte stále som ležala na jeho hrudi.
„Chceš dlhšiu či kratšiu verziu?“
„Skús kratšiu.“
„Je možné, že by som ťa zabil.“
Zoznámte sa s mystickými bytosťami. Vstúpte do ich sveta a zažite ich na vlastnej koži prostredníctvom tohto jemne pikantného a mystického príbehu.
Pútavé prepojenie minulosti a súčasnosti, sveta medzi nebom a zemou.
Rekviem pre anjela.
Arienne Rossettiová, známa speváčka, mala byť pre
violončelového mága Niccola Lombardiho iba ďalším menom v jeho dlhom zozname
žien, ktoré mu podľahli. Ani jeho nočný podnik Podsvetie a niekoľko Tajomstiev
lady Styx jej tak nezamotajú hlavu ako práve samotný Niccolo.
Tajomný, príťažlivý muž vytvára pre ňu snové zmyselné ilúzie, v ktorých ju
pokúša a zvádza, no ona mu v nich uniká. Jeho rukám a očiam však nedokáže
odolávať. A tak ju Niccolo postupne čoraz viac vťahuje do svojho vábivého
sveta, kde vládne túžba a kde láska nemá miesto. Až doteraz. Kto sa však
napokon spáli viac? Inkubus či ľudská žena?
Vychutnajte si vášnivý príbeh Rekviem pre anjela, ktorý sa odohráva v slnečnom súčasnom i barokovom Taliansku, ale aj vo svete, kde zastal čas a kde sa bytosti naplno oddávajú pôžitkom. Mámivý a veľkolepý svet inkubov a sukúb je plný krásy, bohatstva, mladosti a splnených snov… ale aj jedu, temnoty a čistej žiadostivosti, ktorá dokáže zabíjať.
V historickej časti sa zoznámite so šľachtičnou
Isabellou, ktorú trápi čosi, čo v jej čase, v 17. storočí vo Florencii, nevedia
vyriešiť ránhojiči, šarlatáni, ani vážení doktori. Príbeh Isabelly sa vinie
dejom, ale až neskôr odhalíte súvislosť, ktorá prepojí súčasnosť s minulosťou.
zaujímavá je aj jedna z vedľajších postáv. Giacomo Casanova je večne živý
inkubus. Veď komu inému by sa tá rola hodila viac?
Začítajte sa do novinky Rekviem pre anjela:
Hlboko pod hladinou oceánov, v nepreniknuteľnej čiernej
tme, kam sa neodvážia ani morské živočíchy, je temné miesto. Obrovské,
rozsiahle útesy plné skalných terasovitých palácov. Rady mocných stĺpov so
zdobenými hlavicami a kamenné strechy obrastá podmorská zeleň. Na prvý pohľad
sa zdá, že je to miesto zakliate v čase. No je chránené nepreniknuteľnou
stenou, ktorú nevidieť. Za ňou bujnie život.
A prebýva to najkrajšie zlo.
V rozľahlej sieni najhonosnejšieho zo skalných palácov znela hudba a všetci sa
zabávali. Zo stropu padali na steny čierne drapérie pretkané zlatom, lemujúce
slepé okná. Tóny ponurej rýchlej hudby podfarbovali plamene. Zvíjali sa vo
vzduchu, vládli im polonahí muži s čiernymi šatkami previazanými očami. V
rukách mali reťaze so zapálenými koncami, ktorými točili a vo vzduchu
vyčarúvali pôsobivé obrazce z ohňa. Baviaca sa spoločnosť jedla, pila a sledovala
mužov, ktorí pre zábavu krotili plamene.
Muž v zlatej maske a čiernom rúchu sedel pohodlne na zdobenom stolci a sledoval
ženu po svojej pravej ruke. Vedela, že to robí, ale nereagovala hneď. Tvárila
sa, že si prezerá bohato prestretý stôl a čokoládovú fontánu obloženú
kúskami ovocia. Potom zodvihla čiernou predĺženou linkou obrúbené oči a
rozhliadla sa po priestore. Kamenné steny zdobili svietniky plné sviec, so
záujmom sledovala tancujúce plamienky nad knôtmi. Zámerne nechala knieža čakať,
vedela, že ona jediná si to môže dovoliť.
Pohľad sa jej pristavil na veľkom akváriu vsadenom v kamennej stene. Práve
doň vkĺzli tri inferie. Tancovali ladne, odeté iba v žiarivých plameňoch.
Mnoho mužov si ich prezeralo a určite uvažovalo nad tým, kedy skončia. Krútili
sa vo vode a plamene za nimi viali ako šaty.
Celej parádnej miestnosti dominovali žiarivé farby. Žltá, oranžová, ohne a
zlato.
Napokon to nevydržal a natiahol k nej ruku. Prešiel prstami po jej nahom pleci
a skĺzol nimi na rameno. Inú ženu by z toho letmého dotyku iste obsypali
zimomriavky. Nie však ju. Avšak dosiahol, čo chcel. Pomaly otočila tvár k nemu.
„Dostal som chuť na čokoládu,“ prižmúril oči za zlatou maskou a ona sa
pousmiala.
„Iste, tvoje želanie je mi rozkazom.“ Majestátne vstala a pomalými pohybmi
si rozopla plochý plátový golier žiariaci farbami, ktorý jej zakrýval i zdobil
hruď. Položila ho na veľký stolec, z ktorého sa práve postavila, a otočila sa.
S pohľadom upreným do očí kniežaťa sa posadila na stôl a potom si ľahla.
Zodvihla ruku s náramkami, spôsobne namáčala kúsky ovocia do čokolády a
ukladala si ich na svoje polonahé telo.
Vstal, týčil sa nad ňou v čiernom rúchu so zahalenou tvárou a jediným pohybom
zbavil jej telo bielej suknice. Zasmiala sa, keď jej chytil ruku a prsty od
čokolády nasmeroval do svojich úst. Nahlas zastonala a prehla telo, keď
pocítila, ako jeho jazyk tancuje pomedzi jej prsty. Potom sa k nej sklonil a
nekonečné minúty ju trápil tým, že jedol z jej tela.
„Najvyšší, prosím o slovo.“
Žena otvorila oči a otočila hlavu vtedy, keď i knieža. Obaja uvideli kľačať
pred sebou muža so zlatými vlasmi a zlatou pokožkou.
„Počúvam.“
„Všetko je pripravené, môžete prejsť do arény.“
„Výborne!“ Muž sa narovnal, mávol rukou a ženino telo bolo v okamihu čisté a
zahalené bielou suknicou. Pomohol jej vstať, pričom jeden druhého prebodávali
veľavravnými pohľadmi. Postavila sa vedľa neho, on vystrel ruku a ona položila
svoju na jeho.
„Priatelia!“ zvolal a spoločnosť sa okamžite pozrela jeho smerom.
„Naše Alimoniálie – Slávnosti jedla – tradične pokračujú Hrami. Poďte,“ pohol
sa a očarujúcu ženu po svojej pravici viedol so sebou.
Svoj farebný golier nechala prevesený cez opierku stolca.
Milan Buno, literárny publicista
