Rozhovor s riaditeľkou oceňovanej nemeckej školy v Bratislave: Počas pandémie sme ukázali naše kvality

0
1109

Carmen Nasse je riaditeľkou Deutsche Schule Bratislava (ide o spojenú nemeckú škôlku, základnú školu i gymnázium) a hoci na Slovensku žije iba tri roky, veľmi si ho zamilovala. Jej práca v školstve ju nadovšetko baví a napĺňa, čo je vidieť aj na oceneniach školy i jej napredovaní v digitalizácii či zapájaní sa do celosvetových projektov. Ponúkame vám rozhovor s inšpirujúcou a úspešnou ženou, ktorej optimizmus a úsmev pomáhajú riešiť rôzne pracovné výzvy.  

Čo vás priviedlo k tomu, že ste opustili rodné Nemecko a presťahovali ste sa na Slovensko?

Mám vyštudovanú nemčinu a angličtinu a ako študentka som bola jeden rok v Anglicku, kde som učila. Zapáčilo sa mi pracovať a učiť v zahraničí, preto som si predsavzala, že raz tiež pôjdem učiť na zahraničnú školu. Ale potom sa človek zaľúbi, vydá sa, má deti, takže som sa k tomuto snu vrátila až keď deti trochu vyrástli. Hľadali sme krajinu, kam by som mohla ísť učiť. Do úvahy pripadala nemecká škola v Silicon Valley a Osle. Syn Karl chcel ísť do Silicon Valley, dcéra Klára chcela žiť v Osle a ja som tiež hlasovala za Oslo, lebo je známe svojím výborným školským a vzdelávacím systémom. Uchádzala som sa teda o prácu v Osle. Medzitým som však bola na vzdelávacom veľtrhu Didakta. Tam som stretla učiteľa z Deutsche Schule Bratislava (DSB), pána Hrušku, ktorý mi povedal, že hľadajú do Bratislavy riaditeľku, či by som mala záujem. Samozrejme, ako prvé som sa opýtala, kde je tá Bratislava? (smiech) 

Ako toto rozhodnutie vnímala rodina? 

Keď som povedala rodine o tejto možnosti, syn začal googliť na mape Bratislavu. Zistili sme, že blízko je Viedeň, Budapešť a dokonca aj moje rodné mesto Bamberg sa nachádza iba 8 hodín cesty autom od Bratislavy. Moja dcéra nakoniec tiež súhlasila, a tak bolo rozhodnuté. Prísť sem do Bratislavy bola teda jedna veľká náhoda.

Čo ste si na Slovensku zamilovali a čo vám tu z Nemecka chýba?

Ľudia z Bambergu sú veľmi podobní Slovákom. Radi sa spoločne stretávame, spoločne hodujeme, máme radi pivo, víno, mäso a dokonca aj u nás sú rožky. Na Slovákoch mám rada priateľskosť, srdečnosť, otvorenosť, takisto keď si spolu všetci sadneme a rozprávame sa pri dobrom jedle. Bratislava je veľmi podobná Bambergu. Je postavená v blízkosti rieky, má krásne staré mesto i Židovskú ulicu. Keď som sa prechádzala po centre, povedala som si, že sa cítim ako doma. Ak by som to mala zhrnúť, tak sa mi páčia nielen príjemní ľudia, ale aj vaša kultúra. Najviac mi z Bambergu chýbajú priatelia a trhy s čerstvou zeleninou a syrmi, kam by som mohla zájsť každý deň na nákup.  

Ako riaditeľka DSB vediete veľký tím ľudí z odlišných kultúr a národností. Ako sa vám to darí manažovať a skĺbiť tak, že pracujete ako jeden zohraný tím? V čom je vaše tajomstvo leadershipingu?

Myslím si, že medzičasom už niečo viem o slovenskej duši. (smiech) Slováci a Nemci sú rozdielni. Teraz už viem, že nie je celkom slušné hneď všetko kritizovať, ako to my, Nemci, povieme na rovinu. Dôležité je pri riadení tímu zamestnancom dôverovať a pochváliť ich za dobre odvedenú prácu. Nadriadený by však nemal byť voči kolegom arogantný alebo drzý, aj kritika sa dá povedať milo. 

Na čo ste vo svojom pôsobení na DSB právom hrdá? 

Keď som tu začala, tak som sa pýtala rodičov, prečo ste sa rozhodli pre nemeckú školu a nie napríklad pre britskú alebo americkú. Odpoveď bola: „preto, lebo ste najlacnejší…“. (smiech) Divila som sa a povedala som si, že to musím zmeniť a dať škole status, aký si zaslúži. Trochu mi v tom pomohla aj pandémia koronavírusu, keďže mojou obľúbenou témou bolo vždy moderné vyučovanie, digitalizácia, nové učebné formy a metódy. S mojím tímom sme vytvorili novú pedagogiku, ktorá by mohla byť pokojne aj vzorom v rámci Slovenska. A vtedy rodičia sami uvideli, že na Deutche Schule funguje, v porovnaní s inými štátnymi školami, výborným spôsobom aj dištančné vzdelávanie. Výsledkom toho je, že počas uplynulého školského roku k nám prišlo 38 nových študentov. 

V Bratislave staviate nové sídlo školy, čím bude výnimočné?

Nová škola na Kramároch bola navrhnutá podľa nového a moderného spôsobu vyučovania. Presťahuje sa tam celá Deutsche Schule, teda od škôlky, cez základnú školu až po gymnázium. Nový systém vzdelávania predpokladá, že žiaci budú veľa pracovať sami i v rámci projektov, preto tam nebudú len klasické učebne, ale aj rôzne učebné „ostrovčeky“ na chodbách, ktoré podporia u žiakov kreativitu, spoluprácu a iný pohľad na vec. Budova je vlastne koncipovaná na základe pedagogického konceptu a nie opačne, že najprv máme budovu a až potom sa snažíme budovu nejako prispôsobiť vyučovaniu, ako to býva zvykom. Samozrejmosťou je nová telocvičňa. Využije sa aj jej strecha, kde sa budú môcť realizovať rôzne športové aktivity. Telesná výchova sa u nás vyučuje ako povinný predmet až do maturitného ročníka. V podstate je rovnocenný so všetkými ostatnými predmetmi. Žiaci sa musia vedieť nielen hýbať, ale aj ovládať teóriu športu či zdravého životného štýlu. Na telesnej sa robia napríklad aj videá, na základe ktorých si športové aktivity s deťmi učitelia vyhodnocujú a analyzujú. 

Súčasťou školy má byť aj hvezdáreň, ako sa zrodil tento nápad?

Áno, v novej škole bude aj hvezdáreň. Iniciatívna prišla od rodičov a keďže aj ja som navštevovala školu, ktorej súčasťou bolo observatórium, povedala som si prečo nie, veď je to výborná príležitosť. Mali sme predmet astronómiu a bolo to naozaj výnimočné. Myšlienka ma nadchla a už dnes hľadáme cesty na financovanie tohto nevšedného projektu. Observatórium však nebude prístupné len pre našu školu, ale aj pre širokú verejnosť a mesto Bratislava. 

V čom je rozdiel pri výučbe na DSB a klasickej slovenskej škole? 

Máme individualizované formy vyučovania, to je veľmi dôležité. Vedomosti žiakov sú testované rôznymi formátmi skúšok, nielen klasickými písomkami, vďaka čomu berú prístup k škole zodpovednejšie. Ďalším znakom je digitalizácia a projektové vyučovanie. Snažíme sa tiež rozvíjať aj kultúru spätnej väzby namiesto klasického hodnotenia. Od slovenských škôl sa odlišujeme aj lepším a kvalitnejším vybavením učební. 

Podľa čoho vyberáte učiteľov, aký je pomer Slovákov a Nemcov?

Z Nemecka dostávame ôsmich učiteľov, ktorí sú k nám priamo vyslaní. Sú to učitelia vyučujúci hlavne maturitné predmety. V škôlke a na základnej škole pracujú prevažne slovenskí učitelia, ktorí hovoria vynikajúco po nemecky. Argument, ktorý často prichádza od rodičov je, že chcú učiteľov s materinským jazykom nemeckým. Ja sama som vyštudovala angličtinu v Nemecku. Aj na slovenských školách sa učia cudzie jazyky od slovenských učiteľov, preto tento argument nepovažujem za až taký dôležitý. Aj domáci učiteľ je dostatočne kvalifikovaný na to, aby im sprostredkoval cudzí jazyk ako rodený hovoriaci.    

Čo sa týka gymnazistov, chodia napríklad na výmenné pobyty?

Pred pandémiou sme robili viacero projektov, v rámci ktorých chodili gymnazisti aj na výmenné pobyty. Žiaci tak majú možnosť cestovať napríklad do Nemecka, Francúzska či Holandska. V čase pandémie na tieto projekty nezanevierame, presunuli sa do online prostredia. 

Kam smerujú absolventi gymnázia po skončení školy?

Prevažná väčšina maturantov ide študovať na vysnívanú univerzitu, o ktorú majú záujem. Čiže nie sú to žiadne „zadné dvierka“, ale študujú smer, ktorý chceli. Sú to rôzne univerzity v Európe i vo svete. Malá časť ostáva aj na Slovensku, väčšina však ide študovať do zahraničia, ako je Kanada či Veľká Británia, najmä však odchádzajú do nemecky hovoriacich krajín, čiže Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Naši absolventi majú široké pole pôsobnosti a možností. Maturita im platí všade vo svete, teda nemusia robiť žiadne dodatočné skúšky alebo certifikáty. 

Kam chcete posunúť školu do roku 2025?

V roku 2023 nás opäť čaká školská inšpekcia z Nemecka. Chcela by som, aby sme obhájili titul excelentná nemecká škola. Toto ocenenie máme už teraz a veľmi sa z neho tešíme. Okrem tohto ocenenia patríme medzi 30 % najlepších nemeckých škôl. Mojím veľkým snom je, aby sme sa vďaka rozvíjaniu nových pedagogických konceptov posunuli do roku 2025 medzi tie úplne najlepšie nemecké školy a získali za náš prínos aj nejakú menšiu cenu. 

Vyzerá to tak, že ste na Slovensku a v Bratislave viac ako spokojná.

Slovensko je úžasné a keď to povie Nemka, tak to musí byť pravda. (smiech) Moji priatelia ma v Bratislave veľmi často navštevujú, všetkým sa tu veľmi páči a radi sa sem vracajú. Už teraz mám v septembri a októbri všetky voľné dni zaplnené návštevami. Sú nadšení. Vyberú si miesta kam chcú ísť, cez reštaurácie až po pamiatky, ako napríklad Devín, a ja iba plním ich priania. Mám teda veľa kamarátov, ktorí v Nemecku šíria dobré meno Bratislavy a Slovenska.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu