Veta „Zviera nie je vec.“ už dnes na Slovensku, našťastie, nepredstavuje iba bezobsažnú frázu, ale aj zjednodušené zhrnutie veľmi dôležitých zákonných zmien, ktoré určite zaujímajú každého, kto má rád zvieratá, miluje prírodu a záleží mu na tom, aby sa naša spoločnosť v tomto ohľade posunula pozitívnym smerom. O tejto dôležitej téme sme sa rozprávali s právnikom, JUDr. Adamom Nociarom, MPH.
Čo Vás ako právnika priviedlo k hlbšiemu záujmu o otázky týkajúce sa zvierat a ich práv?
V mojom prípade išlo o akýsi prirodzený vývoj, ktorý bol bezpochyby ovplyvnený tým, že patrím medzi takzvaných „psíčkarov“ a ani dnes si svoj život nedokážem predstaviť bez môjho anglického toy teriéra, ktorého doma považujeme za plnohodnotného člena rodiny. Zároveň môj záujem o životné prostredie ako také posilnilo niekoľkoročné obdobie, počas ktorého som sa ako riaditeľ pozemkového, a neskôr aj lesného úradu, špecializoval na ochranu poľnohospodárskej pôdy a prísnejšiu reguláciu problematickej ťažby dreva v našich krásnych lesoch. Neskôr som pracoval na sekcii legislatívy rezortu pôdohospodárstva, kde sme sa dennodenne aktívne venovali náročným témam, ako napríklad legislatívna úprava ochrany pôdy, alebo bojové plemená psov. V súčasnosti síce pracujem v oblasti verejného obstarávania, ale aj v rámci nej mám ako riaditeľ na Ministerstve hospodárstva SR možnosť reálne ovplyvňovať zvýšenie podielu tzv. zeleného verejného obstarávania, čo má bezpochyby pozitívny ekologický dopad. Som hrdý na to, že sme v tomto roku prvýkrát zaviedli plošné využívanie recyklovaných tonerov, recyklovaného papiera, automobily s nízkymi emisiami, alebo ekologickú likvidáciu najrôznejších obalových materiálov. Takisto ma pomerne často žiadajú o právnu radu ľudia z môjho okolia, ktorým nie sú ľahostajné problémy znečistenia prírody, alebo problémy týkajúce sa zvierat. Myslím si, že ako najsilnejší druh na Zemi máme povinnosť pomáhať slabším, a snažím sa touto myšlienkou riadiť aj ako profesionálny právnik.
Aké boli dôvody na zmenu zákona v oblasti ochrany zvierat?
V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že človek ako tvor mysliaci má, v porovnaní so zvieratami, výhodu vlastného obydlia, možnosti vlastnej aj zákonom garantovanej ochrany svojho života, zdravia a ďalších práv a možnosť svojpomoci v dôsledku vlastného rozumného uvažovania. Ak je v úzkych, a ak si nedokáže pomôcť sám, je tu ľudská spoločnosť, ktorá mu dokáže zabezpečiť pomoc najrôznejšími spôsobmi, ktorých obsah a formu upravuje príslušná legislatíva ako výsledok jej dlhoročného empirického formovania. Týmito slovami by som v skratke odpovedal niektorým ľuďom, ktorí stále dokážu spochybňovať potrebu ochrany zvierat tvrdením, že sa treba sústrediť iba na ochranu ľudí, ktorá je nedostačná.
Žijeme v dobe, kedy sa environmentálne myslenie stáva, najmä medzi mladšími ľuďmi, akýmsi moderným náboženstvom, čo považujem v mnohých ohľadoch za pozitívnu správu. Dôvodov na zmenu legislatívy v oblasti ochrany zvierat je mnoho, pričom viaceré z nich intenzívnejšie môžeme vnímať obzvlášť v súčasnom zimnom období, kedy je kvôli mrazom a ťažkým poveternostným podmienkam život a zdravie veľkého množstva divo žijúcich, ale aj domácich zvierat sťažený, alebo vyslovene ohrozený. Bohužiaľ, musíme si priznať, že k utrpeniu domácich zvierat často nedochádza iba ich úmyselným týraním, ale aj nedbanlivosťou nezodpovedných majiteľov. Tieto okolnosti, konečne, neostali bez povšimnutia tvorcov príslušnej legislatívy, čo určite teší každého z nás, ktorý sa nedokáže na utrpenie zvierat pozerať, najmä v čase Vianoc, kedy intenzívnejšie súcitíme nielen s ľuďmi v núdzi, ale aj s ďalšími bezbrannými tvormi vystavenými napospas nepriazni osudu.
Ktoré zákony teda reagujú na potrebu ochrany zvierat?
Slovenská republika sa približne pred rokom zaradila medzi tie štáty, ktoré empatiu so zvieratami a ohľad na ich prirodzenú biologickú senzitivitu – bez diskusie totožnú s človekom – vyjadrili aj vo svojich zákonoch. Nebolo to však jednoduché a viedla k tomu dlhá a náročná cesta. Nakoniec spoločenská objednávka svedčiaca o úrovni, nielen citovej ale aj ľudskej vyspelosti, viedla k tomu, že náš právny poriadok prelomil staré a tradičné vnímanie zvierat ako vecí a ustanovil, že zviera nie je vecou, ale aj osobitným prvkom nášho sveta a osobitným predmetom právnych vzťahov. Požiadavky na zaobchádzanie so zvieratami a ochranu zvierat upravujú viaceré právne predpisy. Cieľom je dosiahnuť to, čomu sa obvykle hovorí „pohoda zvierat“, alebo učenejšie „dobré životné podmienky zvierat“. Najdôležitejším z nich je zákon o veterinárnej starostlivosti, no pokiaľ ide o rôzne iné kategórie zvierat (napríklad hospodárske, divé, pokusné a podobne) upravuje sa zaobchádzanie s nimi v asi tridsiatke ďalších predpisov. Významnú právnu úpravu predstavuje aj občiansky zákonník, ktorý zadefinoval, že zviera je živý tvor schopný vnímať vlastnými zmyslami a vzhľadom na to má ako predmet práv človeka osobitné postavenie. Napriek tomu, že zviera ostáva len predmetom ľudského využitia, so žiadnym zvieraťom už nemožno nakladať bez ohľadu na jeho vlastnosti a takisto nakladanie s ním nesmie odporovať povahe živého zvieraťa ako živého tvora.
Nebolo podľa Vás možné v zákonoch priznať zvieratám ešte širší okruh práv?
S otázkou uzákonenia širšej palety možností ochrany zvierat som sa často stretával ešte v čase, keď som pracoval na sekcii legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Samozrejme, nielen ja, ale aj viacerí moji kolegovia, sme mali enormný záujem na jej legislatívnom zapracovaní. Som rád, že sa kolegom podarilo zrealizovať tieto prvé, nezanedbateľné zmeny a verím, že budúcnosť prinesie ďalší pozitívny posun. Rád by som upozornil, že legislatívny proces je zložitejší ako navonok vyzerá a úloha vyňať zviera z množiny vecí, nebola pre legislatívcov vôbec jednoduchá. V tomto prvom kole si bolo treba uvedomiť, že zvieraťu ako takému sa tým neprisudzujú žiadne práva. Jediný tvor, ktorý je nadaný právami, je človek. Akademicky povedané: človek je subjektom práv. Všetky ostatné časti nášho prostredia, vrátane živých zvierat a vecí (neživých či živých, ako sú napríklad rastliny a podobne) sú a vždy boli iba predmetom vlastníctva, alebo užívania, čiže predmetom práv, ktoré má človek. Tak aj zviera, hoci už nie je vecou, ostáva zatiaľ len predmetom práv, ktoré má k zvieratám človek. Dnes to však znamená, že zvieraťu musí každý, kto zaň zodpovedá, zabezpečiť také životné podmienky, ktoré zodpovedajú jeho vlastnostiam a potrebám. Zviera nie je kus nábytku, nemožno ho odložiť do skladu, zhasnúť, zamknúť a nechať tak. Zviera nemožno zabaliť ako batožinu, keď s ním cestujeme. Zviera nemožno držať o hlade, o smäde, nemožno ho vystavovať podmienkam, ktoré škodia jeho zdraviu či dokonca ohrozujú jeho život, jednoducho nemožno s ním zaobchádzať neľudsky.
Ako je to dnes s kontrolou v súvislosti s ochranou zvierat?
Keďže súčasná legislatíva ukladá ľuďom zodpovedným za zvieratá rôzne požiadavky a povinnosti, musí každý takýto človek počítať s tým, že porušenie týchto pravidiel so sebou ponesie aj príslušný následok. Či už pôjde o menej závažné porušenia, ako priestupky či iné správne delikty, alebo o tak závažné javy, akými je týranie zvierat, ktoré je zločinom za ktorý hrozí aj prísny trest. Porušovanie týchto povinností v prvom rade kontrolujú veterinárni inšpektori. Tí majú v prípade podozrenia z ohrozenia života, zdravia alebo ochrany zvieraťa právo vstupovať do všetkých priestorov, ktoré s chovom či držaním zvieraťa súvisia a slúžia mu, a to vrátane obydlia, t. j. domu či bytu. Každý, kto za zviera zodpovedá (či už vlastník, držiteľ alebo chovateľ zvieraťa), je pritom povinný poskytnúť veterinárnemu inšpektorovi súčinnosť a umožniť mu výkon kontroly. Odopretie takejto súčinnosti je samo osebe deliktom za ktorý hrozí pokuta.
Aké sú Vaše praktické skúsenosti s ochranou zvierat vo vianočnom období?
Teší ma, že ma nezriedka kontaktujú ľudia, ktorí riešia najrôznejšie konkrétne situácie v rámci svojej individuálnej zanietenosti v tejto oblasti. Obvykle ide o prípady podozrenia týrania psov, alebo mačiek, ktoré veľmi úspešne rieši na naše podnety príslušná inšpekcia. Je potešujúce, že nám na požiadanie v niektorých prípadoch zaslala aj fotodokumentáciu, preukazujúcu šťastný koniec riešenej veci. V zimnom období som sa však už stretol aj s otázkami ohľadne možností zvieracej charity alebo s otázkou zrieknutia sa tradičnej pochúťky – vianočného kapra. My, ktorí sme zástancami tradičných zvyklostí, ale zároveň milujeme prírodu, riešime vianočnú večeru tak, že uprednostňujeme usmrtenie ryby rýchlym a bezbolestným spôsobom prostredníctvom skúsených profesionálov priamo v predajni. Mimochodom, čoraz viac silnejú hlasy za uzákonenie povinného usmrcovania rýb priamo na predajnom mieste.
Je všeobecne známe, že zvieratká veľmi ťažko znášajú hluk ohňostrojov, z ktorých najintenzívnejšie sú tie novoročné. Preto aj osobne vítam, že mnohé mestá a obce na Slovensku pristúpili k zákazu nekontrolovaných ohňostrojov či zákazu používania zábavnej pyrotechniky na verejných priestranstvách. Zároveň verím, že si viacerí z nás dajú do budúceho roka predsavzatie, že urobia čo najviac pre ochranu zvieratiek, ktoré sú pre náš život z viacerých dôvodov nesmierne dôležité.
foto: Archiv A.N.
