Operná hviezda Mária TAJTÁKOVÁ je známa po celom svete. Debutovala v Štátnom divadle v Košiciach, odkiaľ pochádza. Hoci sa o tom u nás málo vie, odvtedy jej tlieskalo publikum napríklad v Rakúsku, Taliansku, Nemecku i v Japonsku.
„Práve sa pripravujem na obnovenú premiéru opery Piramo a Tisbe od J. A. Hasseho, ktorá bude už onedlho – v marci v TEATRO BAROCCO v Rakúsku,“ prezradila nám. „Je to príbeh tragickej lásky dvoch milencov zo znepriatelených rodín z čias starovekého Ríma. Niečo ako Rómeo a Júlia. Spievam v nej úlohu Pirama, ktorú som po prvý raz stvárnila na letnom festivale v Altenburgu minulý rok. Veľmi sa na to teším, pretože táto produkcia je mimoriadne zaujímavá – kostýmy sú historické a okázalé, kulisy ručne maľované, v orchestri hrajú historické nástroje a k tomu ešte aj pri speve využívame štylizované barokové gestá, ktoré ilustrujú emócie postáv ako za dávnych čias. Dokonalá baroková ilúzia. V lete sme na festivale odohrali sedem predstavení, ktoré mali taký veľký úspech, že intendant sa rozhodol produkciu zopakovať. Tentoraz ju uvedieme v dvornom divadle Márie Terézie v Laxenburgu pri Viedni, presne na tom istom mieste, kde sa opera Piramo a Tisbe po svojej premiére v roku 1768 hrávala,“ vysvetľuje Mária.
Zaujímalo nás, čo túto mladú babu s nádherným úsmevom na práci opernej speváčky najviac baví… Smeje sa: „Prevteľovanie… Baví ma byť na javisku stále inou postavou a túto inakosť vyjadriť spevom. Dnes sa aj v opere do popredia dostáva režisérske divadlo a ja mám naozaj šťastie na režisérov. Na Slovensku som napríklad spolupracovala s Mariánom Chudovským na Lucii di Lammermoor, s Lindou Keprtovou na Ariadne na Naxe a Alcine, v Rakúsku s Csabom Némedim na Rigolettovi a Nápoji lásky a s Berndom R. Bienertom na Piramovi a Tisbe. Každý z nich mal na mňa úplne iné požiadavky, čo sa týka vyjadrenia emócií, prerozprávania príbehu, mimiky, gestikulácie, či pohybovej zdatnosti. Tieto skúsenosti ma interpretačne nesmierne posunuli. Azda najkurióznejší bol prístup režiséra Némediho k postave Gildy v Rigolettovi. Vyše polroka pred produkciou ma upozornil, že Gilda v jeho poňatí bude slepá a začal ma zásobovať rozličnými materiálmi a videami, aby som si osvojila správanie sa nevidiaceho človeka. Režisér chcel takto metaforicky vyjadriť slepú lásku Gildy k vojvodovi, jej slepotu voči zlu, no i slepú nenávisť Rigoletta a emocionálnu slepotu otca voči prežívaniu svojej dcéry. Gilda teda ostáva v opere slepá, až do chvíle, keď v závere 2. dejstva pochopí, ako sa veci v skutočnosti majú. Vtedy sa jej symbolicky otvoria oči a vidí. Hrať slepú Gildu bolo naozaj náročné. Navyše veľkú časť predstavenia som sa vlastne ani nemohla normálne pozerať na mojich speváckych partnerov a na dirigenta, aby som nenarušila ilúziu. Najväčšou odmenou pre mňa však bolo, keď diváci môjmu stvárneniu uverili a cez prestávku sa pýtali personálu, či je tá speváčka naozaj slepá…“ doplnila umelkyňa.
Foto: Ivona Orešková
