Štefan Kocán a jeho cesta k hudbe

Váš životný príbeh operného speváka je dnes známy každému, koho zaujíma svet opery. Operný spevák je ako vrcholový športovec. Stojí pre Vás opera na prvom mieste?

Z pracovného hľadiska áno.

Operné vzdelanie je základom, nekončí však absolvovaním vysokej školy. Ako sa vy stále učíte?

U mňa sa skončením štúdia moje naozaj efektívne učenie vlastne len začalo. Niečo nové mi prináša a niečomu novému ma učí každá nová postava, každá skladba. Štúdiu a praktickému cvičeniu spevu sa snažím venovať denne. Veľmi dôležité je nájsť si čas aj na veci nespojené s hudbou.

Čo Vás na opere najviac fascinuje?

Vie zo všetkých hudobných klasických žánrov asi najviac “zasiahnúť” poslucháča. Je to práve kombináciou inštumentálnej bohatosti orchestra spojenej s kvalitným vokálnym prejavom správne školeného “pravého operného” hlasu v celej jeho zvukovej jedinečnosti a neopakovateľnosti. Toto všetko ešte viac umocnuje aj scénicky element, samozrejme len ak je správne a patrične servírovaný divákovi.

Skúšanie novej opery vždy prináša cirkuláciu nových emócii. Ako vnímate javiskovú lásku?

Zásadne oddeľujem súkromie od práce. Javiskovú lásku takisto ako všetky iné javiskové emócie vnímam výlučne profesionálne.  Emocionálne skúsenosti zo života rád zúžitkujem na scéne, avšak scénu a divadlo v žiadnom prípade neťahám do súkromia.

Ako odkrývate všetko to v hudbe, čo sa podarilo zakomponovať autorovi?

Veľmi ľahko. Priam automaticky to ide pri dobrých kompozíciach dobrých autorov, t.j. pri celej klasickej, tradičnej opernej literatúre.  Spojenie textu a hudby poskytuje značne jasný pohľad na to, čo chcel autor povedať. Stačí len sledovať autorov zámer.  Vyumelkovaným moderným kompozíciam, ktoré vlastne nevedia, čo chcú povedať sa vedome vyhýbam, takže nie som nútený podstupovať tortúru snaženia sa “vytvoriť niečo z ničoho”.

Majstrovstvo interpretácie je najvyššia forma v tomto štýle. Kedy ju možeme klasifikovať?

Je to neustále napredovanie a vylepšovanie sa. Umenie nie je šport, nedá sa odmerať. Neexistuje 100%tný etalón , vzor alebo rebríček, kde bude mať niekto pevnú objektívnu pozíciu. Už len preto, že každý hlas je ako jedinečný neopakovateľný nástroj. Pre operu je zhubné veci bagatelizovať, zovšeobecňovať a uznávať len jeden spôsob interpretácie, ktorému sa musia všetci priblížiť. Vtedy sa totiž stratí jej jedinečnosť a originálnosť. 

Životný štýl je veľmi podstatný a dôležitý nie len pre operného speváka. Aký životný štýl žijete Vy?

Úplne normálny. Nesnažím sa nahovárať si, že by som sa musel o seba kvôli spievaniu starať viac ako nespevák. Na druhej strane ale so zdravím nezmyselne nehazardujem, nakoľko na ňom stojí a padá celé moje spievanie. Jednoducho sa snažím počúvať svoje telo , starať sa o zdravie a to je všetko.

Praca v opere je kolotoč skúšok, predstavení a cestovania. Ako vyzerá taký obyčajný deň operného speváka?

Skúšobný deň strávim v podstate celý v divadle. Skúšaním, čakaním na svoje výstupy a ak zostanú nejaké tie sily navyše, tak si ešte pocvičím spev, prípadne vo veľmi ojedinelých prípadoch mám čas povenovať sa aj samému sebe. Voľný neskúškový deň je niečo úplne iné, môžem si voľne rozplánovať deň, venovať sa aj veciam bežného života.

Dnes sa vyžaduje nie len hlasový fond, ale aj výzor. Ako sa stotožňujete s týmto ideálom?

Optický aspekt bol vždy súčasťou divadla. Tak je to aj správne. Preto som aj rád, že sa táto stránka v dnešnej dobe nezanedbáva.  Bohužial sa to značne preháňa na úkor hudobnej, speváckej kvality a to považujem za kontraproduktívne a s týmto “ideálom” v tomto zmysle slova sa vôbec nestotožňujem. Osobne sa neznažím prispôsobovať sa momentálnemu ideálu hocičoho, hlavne sa starám o seba ako takého a o svoje zdravie. A to sa možno trochu odráža aj na vonkajšej forme. Všeobecne v dnešnej dobe je slovo “ideál” už natoľko zprofanované, že sa vlastne stalo len nástrojom vyťahovania penazí z peňaženiek. A čo sa týka rýdzo “operného estetického ideálu”, sa vzhľadom na role, ktoré spievam ako bas ani nemusím príliš snažiť. Skôr mi je stále vytýkané, že na role, ktoré spievam pôsobím príliš zdravo a mlado.

Životospráva a racionálny postoj k nej je prioritou pre správne fungovanie organizmu. Pri Vašom neustálom presúvaní je to určite aj veľmi ťažká vec.

Nie je to jednoduché nakoľko pri každom presune si organizmus musí zvykať na úplne iné prostredie. Ale dá sa s tým žiť. Osobne si z toho nerobím väčšiu vedu ako je, nakoľko nemám na výber a jednoducho sa snažím si zvyknúť.

Užívate si aj “bohémsky život”?

Čo je bohémsky život? Celé dni strávené v divadle, väčšinou v miestnostiach bez okien ( vďaka “super” moderným architektom) …tak v tom prípade áno, užívam si ho viac ako by som si želal. Osobne necítim potrebu vyvažovať si stres z práce “bohémskym životom” v tom všeobecnom zprofanovanom zmysle alebo nedajbože sa hrať na “bohéma” tým, že by som sa pravidelne opíjal alebo niečo podobné. (smiech)

Kostýmová divadelná scéna ponúka aj umelecký pohľad do sveta dizajnu. Ten sa však v mnohom odlišuje od dnešného. Aký máte vzťah k veľkým módnym reťazcom?

Vyslovene negatívny. Sú to zdierači peňazí a oblbovači ľudí.

Máte nejakého obľúbenca medzi známymi módnymi návrhármi?

Ak uz musím menovať (smiech)… Tak napríklad Isaia alebo celkovo talianský klasický elegantný štýl, čo sa týka klasického pánskeho oblečenia, Armani čo sa týka všeobecnej estetiky. A z iného súdka napríklad Robert Graham.

Aký štýl je pre Vás najviac pohodlný pre bežný deň?

To je dost rozdielne, vždy podľa momentu a situácie. Môže to byť veľmi elegantné oblečenie, ale aj veľmi ležérne, či už aj úplne “rough”.

Obľubená farba?

Nemám. Mám rád práve rôznosť farieb. Ale určite to nebude kriklavo rúžová (smiech).

Hovorí sa, že ľudia si musia voňať. Máte svoju obľúbenú vôňu?

Ani tu nie. Na bežný deň som mal rád klasický pánsky Gucci parfum, ale ten sa už nevyrába. Z klasiky by som určite menoval “Cuir de Russie” od Chanel, ten je výborný.

Pre speváka, ktorý chce podať adekvátny výkon je spánok mimoriadne dôležitý. Ako vnímate dôležitosť tohto faktu?

Čo je dobré pre ľudské zdravie je zaručene dobré aj pre speváka. Spánok tiež.

Pracovné nasadenie si vyžaduje určitú dávku relaxu, vychutnanie si života. Aký je ten Vás?

Najlepšie zrelaxujem v prírode. Ale operný spevák je permanentný cestovateľ, a tak si naplno vychutnávam život len zdanlivo. Počas práce nezostáva na neúmerné vychutnávanie veľa priestoru. Po návrate domov ma potom väčšinou čakajú rôzne veci, ktoré sa nahromadia počas mojej absencie, takže mám čo robiť. A v čase voľna sa väčšinou pripravujem na ďalšie vystúpenia. Ako určitý relax pociťujem aj svoju prácu, ak sa darí a ide správnym smerom.

autor: Elina Fedorková

foto: archív Š.K.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu